Zomrel básnik Jevgenij Jevtušenko. Zostal aj v prekladoch a ilustráciách umelcov zo Záhoria.

1. apríla 2017 vo veku 84 rokov zomrel v USA jeden z najznámejších a najuznávanejších ruských básnikov, prozaikov i filmárov - Jevgenij Jevtušenko (1932-2017). Jeho básnickú tvorbu v prekladoch do slovenčiny zachovali tiež naši poeti a prekladatelia – senický rodák Ján Majerník (1936) a v detstve v Senici žijúci Ľubomír Feldek (1936). V roku 1988 vo Vydavateľstve SMENA vyšiel aj výber z tvorby Jevgenija Jevtušenka „Len aby z toho niečo nebolo...“, do ktorého ilustrácie vytvoril akademický maliar, vysokoškolský pedagóg, prorektor Akadémie umení v Banskej Bystrici, rodák z Jablonice, profesor Ľudovít Hološka (1943). Roku 2007 vo Vydavateľstve Ex Tempore, založenom senickým rodákom Ivanom Panenkom, vydali i básnickú zbierku Jevgenija Jevtušenka - „Ludská tvár“ s  Feldekovými prekladmi.

Jevgenij Jevtušenko sa narodil na Sibíri v Irkutskej oblasti ako dieťa geológov - syn pobaltského Nemca – Alexandra Rudolfoviča Gangnusa (1910-1976) a Zinajdy Jermolovny Jevtušenkovej (1910-2002), ktorá bola i speváčkou. V Jevtušenkovom životopise  sa neraz uvádza aj (chybný) rok narodenia 1933. Súviselo to s prijatím maminho dievčenského priezviska. Zmenu u Jevgenija mohli vo vtedajšom Sovietskom zväze legalizovať iba do veku dieťaťa 12 rokov, a tak aj vďaka „milosrdnej lži“ a dokladom s rokom narodenia 1933 poznáme dnes básnika prekladateľa, filmára, publicistu i režiséra pod menom Jevgenij (Alexandrovič) Jevtušenko. Spolu s básnikmi Róbertom Roždestvenským (1932-1994), Andrejom Voznesenským ( 1933-2010) i svojou prvou manželkou poetkou Bellou Achmadullinou (1937-2010), pre ktorú bol  J.J. (1956-1959) prvým zo štyroch manželov, patrili k predstaviteľom prúdu novej poézie.
Jevgenij Jevtušenko bol aj za sovietskej éry označovaný za komunistického básnika, no už vtedy sa zastával disidentov, vystupoval proti okupácii Československa v roku 1968 i proti vyhosteniu Alexandra Solženicyna (1918-2008), a voľne cestoval po svete. Bol i čestným členom Americkej akadémie umení a Európskej akadémie vied a umení.
Z prozaickej tvorby J. Jevtušenka medzi najznámejšie patria zaiste „Kde rastú najkrajšie jahody“ (Slovenský spisovateľ 1984) v preklade Felixa Kostolanského a s veršami v preklade Jána Majerníka, ale tiež „Nezomieraj pred smrťou“ - mimoriadny epický román o živote, láske a politike vtedajšieho Ruska (vyšlo po česky roku 1996 vo Vydavateľstve JAMA).
V júni roku 2005 bol Jevtušenko hosťom na ART FILME v Trenčianskych Tepliciach a svoju poéziu vtedy predniesol aj osobne na Staromestských letných hrách na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.
Jevgenij Jevtušenko bol po páde sovietskeho režimu i viceprezidentom ruského PEN – Klubu, striedavo žil v Rusku a USA, v štáte Oklahoma, kde pôsobil od roku 1991 ako pedagóg na univerzite v Tulse a tam podľahol rakovine 1. apríla 2017. Pochovaný chcel byť na cintoríne v spisovateľskom mestečku Peredelkine, a jeho hrob má byť neďaleko hrobu Borisa Pasternaka (1890-1960).
Jevgenij Jevtušenko spolupracoval i s hudobníkmi – napríklad s Dmitrijom Šostakovičom (1906-1975) pri vzniku jeho 13. symfónie Babij Jar. Roklina Babij Jar – dnes je už súčasťou ukrajinského Kyjeva, bola miestom masových popráv (100-150-tisíc obetí) civilného obyvateľstva, hlavne Židov, Rómov, ale i sovietskych vojnových zajatcov. Popravy vykonali nacistické vojská a ukrajinskí kolaboranti počas okupácie oblasti, najmä v roku 1941.

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20170404_jevtusenko{/gallery}