XXXII. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2018 má uzávierku 30. septembra

Víťaz hlavnej ceny za poéziu na LSLN 2017 Michal Sabol pred novým ročníkom súťaže

Michal Sabol sa stal v XXXI. ročníku celoštátnej autorskej súťaže Literárna Senica Ladislava Novomeského 2017 víťazom Hlavnej ceny za poéziu - získal Cenu predsedu Trnavského samosprávneho kraja. Do súťaže sme vtedy dostali od 205 autorov spolu 432 prác rôznych poetických i prozaických žánrov. Michal, zmenilo vaše víťazstvo nejakým spôsobom váš literárny život?
Zmenilo i nezmenilo. Samotný proces tvorby a aj jej dôvody pre mňa zotrvávajú nemennými. Iné je to v oblasti prezentácie, kde výsledok pomohol mojej tvorbe získať vyššiu mieru relevantnosti.

Ste študentom UCM v Trnave, ako sa Vám darilo kombinovať alebo rozvíjať v uplynulom roku vaše štúdium a literárne záľuby?
Predmet môjho štúdia na Katedre slovenského jazyka a Katedre filozofie sa s literárnou tvorbou kombinuje skutočne dobre. Pomaly sa však blíži čas štátnic a odovzdávania záverečných prác, ktorým plánujem venovať celé obdobie letného semestra, preto sa po zime pravdepodobne na istý čas literárne odmlčím. Dúfam však, že potom budem mať na tvorbu opäť viac času.

Zúčastnili ste sa už po vlaňajšej LSLN 2017 aj na inej literárnej súťaži?
Nezúčastnil a momentálne to ani neplánujem. V uplynulom období som sa sústredil najmä na tvorbu nových a postupné okresávanie už napísaných textov pre pripravovanú zbierku básní. To by sa však malo opäť zmeniť. Moje literárne texty, ale i náhľady na poéziu a umenie vôbec, sa ešte tohto roku vyskytnú v medzinárodnom vedeckom štvrťročníku Ostium a nové básne by mali byť tiež publikované časopisecky.

Úspech v LSLN 2017 patrí z hľadiska rozvoja literárnych talentov medzi tie najvyššie ocenenia na renomovaných súťažiach. Poslali ste aj tohto roku niečo do súťaže v Senici?
Minuloročnému úspechu som veľmi rád a vážim si ho, no už v predchádzajúcej odpovedi som naznačil, že tohto roku som sa do súťaže nezapojil.

Vlani ste vyjadrili svoju túžbu a ambíciu – poéziu nielen písať, ale aj žiť. Ako sa vám darí napĺňať tento vysoký cieľ?
Od vlani sa zmenilo asi len to, že som túto vetu pochopil presnejšie, nevnímam to viac ako túžbu či ambíciu, ale niečo čo sa všade naokolo deje osudovo, ľahko a bez akejkoľvek snahy.

Pred rokom ste tiež vyslovili želanie, keby v Senici alebo na Záhorí fungoval aj literárny klub, ktorý by aj vás bavilo navštevovať (alebo jeho zmysluplné poslanie rozvíjať). S akými aktivitami ste sa stretli odvtedy v tejto oblasti?
Zatiaľ som sa s takouto aktivitou nestretol. Nie je to jednoduchá úloha, žiada si množstvo zaujatých ľudí a schopnosť spolupracovať s nimi, veľa času, štúdia a hlavne skúseností, aby vôbec takéto zoskupenie mohlo efektívne fungovať. Uvidíme čo prinesie budúcnosť.

My sme sa doteraz naposledy stretli na Námestí oslobodenia v Senici 16. augusta 2018, keď ste sa boli spolu s vaším otcom pozrieť na podujatí Nočná Senica a boli ste svedkom osádzania slniečok-ozubených koliesok s menami hokejistu Žigmunda Pálffyho a básnika Pavla Stanislava Piusa na Záhoráckej stene slávy. Čo robíte Vy osobne momentálne pre to, aby ste sa raz tiež stali známym a obľúbeným (básnikom, spisovateľom alebo pedagógom)?
Pracujem. To je všetko. Cieľom však vonkoncom nie je stať sa známym alebo obľúbeným, cieľ pri úprimnom vykonávaní týchto povolaní chýba. Človek je naozaj tvorom spoločenským, a mlčať, hoci by to bolo častokrát príjemnejšie, teda nie je možné. Dobrá poézia nemusí byť obľúbenou. A rovnako je to i s ľuďmi. V oblasti umenia konám bez ohľadu.

Máte za sebou prázdniny po úspešnom roku školy. V pondelok 3. septembra ste mali aj zápis v Trnave do ďalšieho ročníka UCM. Čo zaujímavé ste v lete čítali a odporučili by ste prečítať si aj iným?
Toto leto som sa zameral najmä na českú literatúru. Na mená ako Karel Jaromír Erben, Karel Hynek Mácha, Jan Neruda, ale i „novších“ autorov, ktorých si v súčasnej dobe pokojne dovolím označiť za klasikov, ide najmä o texty Egona Bondyho, Vladimíra Holana, Bohumila Hrabala či Ivana Blatného.

Poznáte aj nominácie v X. ročníku čitateľskej ankety Kniha Záhoria 2017? Ak áno, ktorá z 55 kníh zaujala najviac Vás?
Okrem zborníka Literárnej Senice, mám doma z nominovaných kníh ešte publikáciu Rodný môj kraj, ktorá je graficky skutočne krásne spracovaná, rovnako ma teší i množstvo monografií o významných osobnostiach Záhoria a chystám sa prečítať napríklad znovuvydané verše Valérie Reiszovej. Hodnotiť si však nedovolím, nakoľko nemám naštudované všetky nominácie.

Blíži sa záverečný termín zasielania prác do XXXII. ročníka celoštátnej autorskej súťaže Literárna Senica Ladislava Novomeského 2018. Práce treba poslať do 30. septembra 2018. Čo by ste odkázali tým, ktorí iba váhajú, či sa do súťaže zapojiť?
Čo by som im odkázal? Nech neváhajú, a zapoja sa, Literárna Senica je súťaž s dlhoročnou tradíciou, dlhodobo si udržiava štatút jednej z najobosielanejších literárnych súťaží na Slovensku a i porotcovské posty bývajú pravidelne kvalitne zastúpené, každopádne, nemajú čo stratiť.

Za rozhovor poďakoval Milan Soukup.

Foto: Milan Soukup + archív ZK

Literárna Senica Ladislava Novomeského 2018 - propozície súťaže

{gallery}20180911_sabol{/gallery}