XXXII. LITERÁRNA SENICA LADISLAVA NOVOMESKÉHO 2018 - Kristína Janačková - 2. miesto v III. kategórii za poéziu
„Zaujímavá básnická paralela medzi odumieraním rastliny (bazalky) a umieraním babky, kde poetka pozoruje podobnosti a paralely, hoci oba procesy sa odohrávajú akoby nezávisle na sebe.
Básnickou odpoveďou na smrť babičky je smrť bazalky, prinesenej na jej hrob zoschnutej, v kvetináči. Obdobné paralely medzi vonkajškovým a vnútorným nachádza autorka aj medzi stenou z kameňa a susedkou, kde vnímanie živého a mŕtveho nadobúda podobu povahopisu, splývania čŕt a dotvárania charakteru. Tento spôsob písania by mohol byť zaujímavý a nosný aj v prípade lyrizovanej prózy alebo v čistej prozaizovanej podobe.“ Vybrali sme z hodnotenia poézie Kristíny Janačkovej z Hôrky od porotkyne LSLN 2018, poetky Dany Podrackej. 22-ročná Kristína Janačková v nemeckom meste Tübingen študuje magisterský odbor „literárna a kultúrna teória“a popri štúdiu pracuje ako analytička pre projekt Demagog.SK. Vo svojej hlave si seba samú predstavovala ako autorku už od detstva, no odvahu na písanie som nabrala až v dvadsiatich rokoch. Za svoje doteraz najvýznamnejšie literárne ocenenie považuje 2. miesto za poéziu v súťaži/literárnom sústredení Medziriadky.
Ktoré literárne súťaže na Slovensku pri rozvoji literárnych talentov považujete za najvýznamnejšie?
- Z hľadiska prestíže súťaž Básne SK/CZ, z hľadiska literárneho vzdelávania a posunu vo vlastnej tvorbe určite už spomínané Medziriadky.
Na ktorých súťažiach ste tohto roku boli úspešná?
- Druhé miesto na Medziriadkoch, tretie miesto a cena Literárneho informačného centra v Literárnom Zvolene – všetky ceny som získala za poéziu.
Máte alebo mali ste literárne vzory?
- Približne rok vzhliadam k trojici francúzskych autorov (presnejšie, dvoch autorov a autorky): Édouard Louis, Didier Eribon a Annie Ernaux. Hoci netvoria žiaden oficiálny autorský kolektív, ich tvorba je silne autobiografická a krúži okolo otázky, ako popísať skúsenosť človeka pochádzajúceho z pracujúcej triedy intelektuálnym jazykom. Aby nakrátko neobišla ani poézia, spomeniem mená Mária Ferenčuhová, Lia Liqokeli a Ingeborg Bachmann.
Máte svoje krédo, obľúbenú myšlienku, ktorá vám pomáha zvládať aj ťažké situácie?
- Krédom by som to nenazvala, ale viackrát mi silu dodal Michel Foucault s jeho: „Kde je moc, je i odpor.“
Vaša ambícia po skončení štúdií?
- Na bakalárskom stupni som študovala mediálno-kultúrne vedy a germanistiku v nemeckom Freiburgu, jeden semester som v rámci Erasmu strávila na viedenskej univerzite a od októbra som zapísaná v magisterskom programe literárna a kultúrna teória v nemeckom Tübingene. Baví ma vedecké bádanie, preto by som na akademickej pôde rada pobudla dlhšie ako vedecká pracovníčka.
Váš literárny sen?
- Písať dobré texty.
Ako ste tohto roku pracovali na sebe, aby ste v Literárnej Senici uspeli?
- Tento rok som pracovala na toľkých veciach, ktoré boli veľmi vzdialené od literárneho písania, že sa neodvážim hovoriť o práci. V mnohých prípadoch mi bolo písanie skôr terapiou.
Kniha, ktorá vás naposledy výnimočne oslovila?
- Z prózy román amerického spisovateľa Richarda Yatesa „Veľkonočný sprievod“ a z poézie básnická zbierka kanadskej poetky Louise Glückovej „Vidiecky život“.
Kto vám doteraz najviac pomohol pri rozvoji literárneho talentu?
- Rodičia, lebo aj keď s nimi svoju tvorbu nerozoberám, naučili ma v skorom veku čítať a písať. Takisto porota a lektori na Medziriadkoch, ktorí každému súťažnému textu venujú výnimočnú pozornosť.
Zbierate námet na vašu prvú knihu?
- Na žiadnej knihe cielene nepracujem, ale raz by som rada vydala zbierku poézie o rôznych bytoch/domoch, v ktorých bývajú rôzni ľudia.
O čom sa dnes málo alebo nedostatočne hovorí ?
- O sociálnej nespravodlivosti, životnom prostredí, rasizme, anticiganizme a feminizme.
Čo želáte rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa na LSLN 2018 prídu ako ocenení podeliť o svoje skúsenosti?
- Nemali by sme ostatných píšucich nazývať konkurentmi. Veľa sily pri prekonávaní všetkých strachov, ktoré sprevádzajú písanie.
Blahoželáme k oceneniu.
