XXXII. LITERÁRNA SENICA LADISLAVA NOVOMESKÉHO 2018 - Alexandra Viera Hozlárová - 3. miesto v I. kategórii za prózu

13-ročná Alexandra Viera Hozlárová z Handlovej navštevuje tamojšie Gymnázium I. Bellu. V tvorbe reprezentuje samú seba, jej doterajším najvýznamnejším ocenením zo súťaže bolo 1. miesto v literárnej súťaži O cenu Dominika Tatarku.

Iba tohto roku popri cene zo Senice získala 1. miesto - O cenu Dominika Tatarku, Ružomberská trojruža – čestné uznanie, Literárny Kežmarok – 3. miesto,Topoľčianske textobranie – cena literárneho klubu, Kalokagatia – Strašidelný príbeh – 2. miesto. Odmalička rada čítala a knihy sú jej najlepšími priateľmi. Písať aj pred zrakmi iných (a vlastnou tvorbou sa zapájať do súťaží ) začala len minulý rok ako dvanásťročná. K písaniu ju priviedla pani učiteľka slovenského jazyka Miroslava Šovčíková, ktorá si všimla, že veľa číta a doniesla jej propozície na prvú literárnu súťaž. Porotcovia LSLN 2018 si v jej tvorbe síce všimli aj drobný nedostatok (nadmerné používanie metafor), no viac v nej ocenili ako pohanili „ale ten jazyk bol určite vyspelosťou až neprimeraný veku. Aj tajomnosť tej prózy bola veľmi zvláštna...“

Aká je A. V. Hozlárová?
- Zo začiatku som si písala sama pre seba, neposielala som svoje práce do súťaží. No myslím si, že fantázia mladých ľudí sa dá rozvíjať na vyučovaní a to zadaním určitej témy alebo písať na voľnú tému. Vtedy sa človek snaží byť originálny, dáva papieru kus seba, kus toho, kým je, kým sa snaží byť – podľa mňa originálnym kusom, ktorý sa dá duplikovať napísaným textom. Za zaujímavé súťaže považujem Literárnu Senicu L. Novomeského a Literárny Kežmarok, ktoré majú dlhodobú tradíciu a sú organizované na celoslovenskej úrovni.

Čo pre teba znamená ocenenie v XXXII. ročníku celoštátnej súťaže LSLN 2018?
- Akékoľvek ocenenie mi prináša radosť zo spätnej väzby. Tá je to dôkazom toho, že moje originálne ,,papierové“ dielo zaujalo iných natoľko, že mu venovali svoje myšlienky i pozornosť a krátke nestále miesto v kartotéke pamäti. Pre mňa ocenenie na LSLN znamená zaznamenanie miesta v ľudskej pamäti – RADOSŤ!

Máš literárne vzory?
- Mojím najväčším vzorom sú spisovatelia ako takí, ale najviac ma oslovil Milan Kundera. Neopísateľným spôsobom ma nadchýnajú myšlienky, ktoré tlmočia jeho postavy v knihách, to , ako sa zahráva s ľudskou povrchnosťou a jednoduchosťou. Inšpiruje ma a zároveň núti zamýšľať sa nad otázkou ľudskej nesmrteľnosti, Boha, či nesmrteľnej ľahkosti bytia. Ďalším mojím vzorom je Gabriel García Marquéz a jeho svety, v ktorých sa znovuzrodíte ako otrok túžby, či hyniete po riadkoch jeho sladkotrpkých diel. Nuž a v neposlednom rade nemôžem opomenúť Wiliama Shakespeara, jeho drámy, pod ktorými i po stáročia buble život a znamenajú epochu dôležitú pre stovky ľudí, ktorí s nimi rástli, vyvíjali sa a snažili sa pochopiť rozumom i skazu postáv, ktorú im vštepil sám autor, jeho pero na čistý papier.

Myšlienka, ktorá ti pomáha zvládať aj ťažké situácie?
- Nesmrteľnosť chrústa - ak je chrúst naozaj nesmrteľný (v paralelách bytia), môže byť aj ten najchudobnejší, najsmutnejší, najnenávidenejší, najšťastnejší človek nesmrteľný – v pamäti iného človeka, iných ľudí – chrústov. Pretože oni sú nesmrteľní a ich loď sa potápa a zároveň kníše na hladine spolu s vami.

Tvoje ambície po skončení štúdií?
- Som žiačkou osemročného Gymnázia I. Bellu v Handlovej, ktoré sa ide k 31.8.2019 zrušiť. Je mi to ľúto, lebo práve štúdium v tomto malom rodinnom gymnáziu ma naštartovalo a otvorilo mi oči. V škole sa snažím venovať rovnakú pozornosť všetkým predmetom, ale vo voľnom čase sa najviac venujem literatúre, čítaniu a samostatnej tvorbe. Mám rada aj históriu, hudbu, kvalitné a hodnotné filmy, divadlo. Myslím si, že planéty ma neobdarili schopnosťou vidieť do budúcnosti. Ale, ak by sa mi naskytla možnosť, vedela by som si samú seba predstaviť študovať a pôsobiť v oblasti literatúry, filmu alebo divadla.

Tvoj literárny sen?
- Mojím snom je tvoriť, pokiaľ so svojou tvorbou budem sama spokojná a vyrovnaná. Do ničoho sa nechcem tlačiť, nenútiť a chcem zaznamenávať na papier myšlienky, ktoré budú hodné ľudského zraku.

Skúsiš sa nám predstaviť vtipne (výstižne) použitím slov začínajúcich sa hláskami tvojho mena a priezviska?
- Alexandra Viera Hozlárová – Aktuálne láskavá emancipovaná Xénia a nie rozmaznaná drzá Alexandra. Vnímaná iskrou elektrického rozvodu atómových hodín. Okrúhlo zoštíhlená literárnym adolescentným rozmachom, okolo (idúca) v autobiografii.

Ako by vyznela tvoja literárna „navštívenka“ charakterizujúc samú seba v rozsahu (Tuctových) 12, pritom „netuctových“ slov?
- Klasická (pojem klasika je ako originalita) klamárka, plačúca, alergická, ľudská, renesančná, nestálo spokojná, snívajúca pesimistka, žiarlivá a nevedomá.

Ako si tohto roku pracovala na sebe, aby si v Senici uspela?
- Snažím sa čítať také knihy, pamätať si také myšlienky a myslieť tak, aby sa to zhmotnilo v mojich textoch. Často sa mi stáva, že keď veľmi chcem, všetky nápady, ktoré sa snažím pretaviť do ucelených myšlienok a položím na papier, zahodím, lebo s nimi nie som spokojná. Ale keď sa veľmi nesilím a múza ma kopne a keď mám atrament v hlave a čisto pod rukami, dokážem písať aj celé hodiny.

Ktorá kniha ťa naposledy výnimočne oslovila?
- Naposledy ma oslovila kniha G. G. Marquéza s názvom Neuveriteľne smutný príbeh o nevinnej Erendíre a jej bezcitnej starej mame. Rozsahom krátke dielo, ale veľmi bohaté na dej, ktorým sa pretransformujete do jedného ľudského života, ktorý vo vás pri čítaní knihy vyschýna, aby znovu ožil...

Zbieraš už námet pre svoju prvú knihu?
- Kniha je vzdialeným svetlom na konci tunela. O knihe som ešte nerozmýšľala, na to musím dozrieť. Ak by sa mi naskytla možnosť – kniha by musela byť mnou a ja zase ňou. Nie som si istá, či by som do knihy dokázala vložiť ten správny kus seba. Isto by bola o mne, o ľuďoch mimo mňa, o pocitoch, gestách a myšlienkach bez konca (áno, klasické klamárstvo u mňa sa potvrdzuje).

O čom sa dnes málo hovorí?
- Jeden hovorí málo o všetkom, iný veľa o ničom. Jeden hovorí - prózu, druhý – fakt. Jeden hovorí áno, druhý zase nie. Ktorý hovorí menej? A ktorý by mal povedať viac?

Čo želáš rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa na LSLN 2018 prídu ako ocenení podeliť o svoje skúsenosti?
- Želám im, aby dokázali vložiť do svojich diel tie správne pocity a myšlienky, ktoré dokážu iných osloviť. Aby písali pre radosť, nie pre útrapy a aby neklamali samých seba (budú nesmrteľní ?!).

Ako na našu celoštátnu autorskú súťaž prilákať iných (vtipne, sloganom zo 4 slov začínajúcich sa hláskami L,S,L,N)?
- Len Slovom Literou Nápadom.

Srdečne blahoželáme k tvojmu oceneniu.

Fotografie Alexandru Vieru Hozlárovú zachytili 6. decembra na rozborových seminároch s porotou v Záhorskej knižnici v Senici.

FOTO: MILAN SOUKUP

{gallery}20181207_lsln_hozlarova{/gallery}