XXXI. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2017 Soňa Ivanovičová z Trnavy - Čestné uznanie v II. kategórii za prózu

Soňa Ivanovičová z Gymnázia Jána Hollého v Trnave za doteraz najvyššie ocenenie považovala druhé miesto ešte na prvom stupni základnej školy na Prvosienkach.Ktoré literárne súťaže na Slovensku pri rozvoji literárnych talentov považuje za najvýznamnejšie? „Je to literárna súťaž POVIEDKA. Umenie napísať kvalitnú poviedku je naozaj náročné, sama sa pokúšam bez úspechu. Zmestiť príbeh s výpovednou hodnotou do takého malého rozsahu je herkulovskou úlohou.“

Čo pre teba znamená laureátstvo v XXXI. ročníku celoštátnej súťaže LSLN 2017?
- Je to pre mňa pocta, som veľmi vďačná, motivuje ma to k ďalšej tvorbe.

Máš literárne vzory?
- Sú nimi Pavel Rankov, Dušan Mitana, James Joyce, Alexej Tolstoj - poviedky, celkovo poviedkári a práca s poviedkami je to, čo ma inšpiruje a v čom nachádzam inšpiráciu.

Aké je tvoje krédo, prípadne obľúbená myšlienka, ktorá ti v živote pomáha zvládať aj problémové situácie?
- Uniformita je smrťou kreativity. - preto sa snažím byť iná.

Tvoja ambícia súvisiaca so štúdiom?
- Rada by som sa dostala na vysokú školu v oblasti podnikania a obchodu niekam do zahraničia.

Nesplnený literárny sen?
- Napísať poviedku, ktorú sa oplatí čítať.

Ako si tohto roku pracovala na sebe, aby si bola na Literárnej Senici úspešná?
- Úprimne, nijako zvláštne, jednoducho ma kopla múza, cítila som vnútornú potrebu vzdať hold dvom ženám, o ktorých som písala, preto som sa snažila o čo najlepšie spracovanie textu. Bola to pre mňa veľká česť osobne sa stretnúť s poslednou generáciou, ktorá prežila peklo.

Kniha, ktorá ťa naposledy výnimočne oslovila?
- Barbora, Boch & Katarzia od Ivany Gibovej, krátka ale úprimná kniha, v ktorej si autorka nedáva servítku pred ústa.

O čie rady si sa najčastejšie opierala pri literárnom raste?
- Opierala som sa o rady svojich učiteliek na gymnáziu.

Tvoj odkaz rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa zapojili do LSLN 2017?
- Píšte a buďte kreatívni.

O čom sa dnes málo alebo nedostatočne hovorí (ale malo by), je to podľa teba námet nielen na zamyslenie?
- Myslím si, že sa málo hovorí o rovnosti, o rovnosti pohlaví, o rovnosti rás, o rovnosti ľudí rôznych orientácii. NO FREEDOM TILL WE´ RE EQUAL - žiadna sloboda, kým si nie sme rovní.

Ako vnímala súťažný príspevok Sone Ivanovičovej v porote Iris Kopcsayová?
„Soňa Ivanovičová ako jedna z mála zaslala do súťaže novinový článok. Bol dobre, primerane veku, spracovaný, na závažnú tému (holokaust). Skôr by sa mal uchádzať o cenu v novinárskej súťaži, lebo spolu s literárnymi textami sa hodnotil ťažko, určite si však zaslúži uznanie (aj za výber témy) a Soňa by sa mala žurnalistike venovať, ak o nej uvažuje ako o svojej profesii, a zdokonaľovať sa.“

Text a foto: Milan Soukup