XXX. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2016 - predstavujeme ocenených - Zuzana Gážiová

2. miesto za poéziu v III. kategórii

Zuzana Gážiová z Častej pracuje vo firme AT&T. Doteraz pred LSLN 2016 nezískala žiadne literárne ocenenie, ale za literárny úspech považuje nedávne zaradenie jej diplomovej práce na genderovú konferenciu Mezi Meze koncom novembra na Masarykovej univerzite v Brne. Za najvýznamnejšie súťaže považuje Básne 2016 a Cenu Ruda Fábryho. Má rada autorku Mirku Ábelovú, ktorá sa v minulosti na oboch súťažiach zúčastnila a boli v podstate pre ňu jej odrazovým mostíkom. Čo ocenila poetka Dana Podracká na poézii Zuzany Gážiovej? „Zaujímavé poetické rozmery rôznych foriem sociálnej komunikácie, od pracovného pohovoru či aktivít po práci, komunikáciu so susedkou, internetové online diskusie či hry až po cestu preplneným metrom v Bruseli a chabé skúsenosti v medziach komplikovanej ženskosti. Gážiová využíva aj nové jazykové prvky, terminológiu post-technickej a internetovej generácie, ako sú napríklad cloud, dress code či OMG (skratka v online diskusiách rôznych významov). Tým osviežuje modernú textúru jednotlivých básní. Je zaujímavá ako autorka aj preto, že sa nesústreďuje iba na mužsko-ženské vzťahy, na ja-ty, ale intenzívne vníma rôznorodosť vzťahoch v sociálnej komunite ako svojom zrkadle.“

Nazrime do duše Zuzany Gážiovej pomocou jej odpovedí v našom dotazníku.
V literatúre som absolútna začiatočníčka ak nerátam samozrejme veci, ktoré som písala počas štúdia žurnalistiky.

Čo pre vás znamená ocenenie v jubilejnej Senici?
Pre mňa je toto prvé ocenenie v živote a som za to veľmi vďačná. Niektoré moje básničky majú občas trocha feministický nádych a to môže byť i kontraproduktívne niekedy. Napriek tomu si myslím, že to musí byť povedané, a preto sa nesmierne teším, že moje slová boli prijaté tak, ako som chcela.

Máte literárne vzory?
Už som tu raz spomínala Mirku Ábelovú, ktorá píše mne blízku modernú mestskú poéziu, ktorá je navyše aj vtipná i keď miestami vulgárna. Čo ale teda mne ani náhodou nevadí, lebo to považujem za neoddeliteľnú súčasť jazyka.

Ako ste tohto roku pracovali na sebe, aby ste dosiahli na Literárnej Senici úspech?
Najlepšie je to povedať tak, že som na sebe nijako špeciálne nepracovala. Pred pár rokmi som dostala v bývalom zamestnaní pri odchode zápisník. Mám ho dodnes. Mám v ňom staré verše, na ktorých je vidno môj prerod za posledných 5 rokov, ale sú tam aj veci, ktoré stále platia. Toto leto som navyše prežila niečo, čo mi zanechalo v hlave veľa neuprataných myšlienok a potrebovala som ich spracovať. Vznikli z toho tieto básničky. Tým, že som ich po toľkých rokoch dala na papier sa mi neskutočne uľavilo a som rada, že existujú.

Koho rada čítate?
Rada čítam feministickú a genderovo orientovanú literatúru. Betty Friedan a Kate Miller. Ale v poslednom čase som čítala i nejakú tú poéziu. Kamarát vlastní antikvariát a daroval mi Ruda Fábryho napríklad.

Nepremenený literárny sen?
Môj nepremenený sen je jednoznačne knižka. Raz by som chcela vydať zbierku básničiek. O ženách, o meste, o diverzite, o každodennosti.

K oceneniu srdečne blahoželáme.

Text: Milan Soukup
Foto: Milan Soukup, Vladimír Holický

{gallery}20161201_lsln/gaziova{/gallery}