XXX. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2016 - predstavujeme ocenených - Michaela Pauríková

2. miesto za prózu v II. kategórii

Sedemnásťročná Michaela Pauríková z Terchovej študuje na Gymnáziu svätého Františka z Assisi v Žiline. Kým prevzala ocenenie v Senici, za najvýznamnejšie svoje literárne ocenenia považovala z roku 2013 - 2. miesto v celoslovenskej literárnej súťaži Paulinyho Turiec (próza) a v roku 2015 - 2. miesto v celoslovenskej literárnej súťaži „Do nohy, na nohu“ (próza).

Ako vníma ocenenie z jubilejnej LSLN?
Literárna Senica Ladislava Novomeského 2016 je jediná súťaž v tomto roku, do ktorej som sa rozhodla zapojiť, a preto som veľmi šťastná, že sa mi podarilo zaujať porotu a uspieť.  Veľmi sa z toho teším. Myslím, že každého človeka poteší, keď je ocenená jeho práca.

Kedy sa začali jej literárne pokusy?
Moje prvé pokusy o napísanie knihy vznikli, keď som mala asi osem rokov. Vtedy s tým začal môj brat, keď napísal príbeh o Zajkovi Uškovi. Ja som sa samozrejme po ňom, ako mladšia sestra, chcela hneď opakovať, lenže použiť meno Zajko Uško mi prísne zakázal. A tak som jednoducho napísala knihu o Zajkovi Mrkvičkovi, ktorú moja mamina potom zilustrovala a venovali sme ju starkým pod Vianočný stromček.

Máš literárne vzory?
Pre mňa je literárnym vzorom autor každej knihy, ktorá cezo mňa neprejde len tak, ale aj niečo vo mne zanechá, kúsok môjho ja zmení k lepšiemu.

Máš svoje krédo, myšlienku, ktorá ti v živote pomáha?
Radosť a Láska.

Kam by si rada po škole?
Na dobrú vysokú školu, pomocou ktorej budem môcť robiť v živote to, čo bude mňa a ľudí okolo napĺňať.

Literárny sen?
Napísať a vydať knihu, ktorá by len neprešla okolo ľudí, ale niečo pozitívne v nich aj zanechala.

Koho rada čítaš?
Odmalička som si prešla rôznymi žánrami, od fantasy cez detektívky až po romantické dievčenské romány, preto povedať, že mám konkrétne obľúbeného autora alebo knižku, sa nedá. Ak sa mi dostane do rúk dobrá knižka, zvyknem prečítam od tohto autora všetko dostupné.

O čie rady si sa doteraz opierala pri literárnom raste?
Mojím jediným literárnym kritikom je moja mamina, ktorá vždy prečíta a zhodnotí ako prvá každý príbeh, ktorý napíšem.

Čo želáš rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa do LSLN 2016 zapojili a podelili sa o svoje skúsenosti?
Aby na papier nevkladali len prázdne slová…

Akým vtipným štvorslovným reklamným sloganom na LSLN by si na súťaž prilákala iných  (slová začínajúce sa hláskami L, S, L, N)?
Literárny sen ľavej nohy. Vysvetlenie: každý, kto si o sebe myslí, že na to nemá, nech len skúsi vykročiť a ísť za svojím snom :D

Toľko Michaela Pauríková z Terchovej. Čo na jej prózach ocenila porota a vyjadril Karol Csiba?  Z hodnotenia vyberáme. „Legitímne pôsobí silnejší sociálny rozmer próz (najmä tej prvej), čo je na druhej strane aj veľmi klzká literárna plocha, ktorá sa môže neraz zmeniť na verbálny výkrik bez potrebnej umeleckosti;. V tomto prípade sa to autorke darí prepojiť s aspektom akejsi spoločenskej naliehavosti, ktorá rozširuje sugestívnosť celej výpovede. Zvládnutá je aj jazyková stránka. Michaela narába umne s krátkymi a zároveň dynamickými vetami. Variuje viaceré odtiene príbuzných tém, čím zosilňuje úroveň imaginácie. Odporučil by som ale tematickú uvoľnenosť a menšiu spoločenskú závažnosť v prózach (toto je iba marginálna poznámka).“

K oceneniu blahoželáme a želáme ďalšie študijné či literárne úspechy.

Text: Milan Soukup
Foto: Milan Soukup, Vladimír Holický

{gallery}20161201_lsln/paurikova{/gallery}