XXX. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2016 - predstavujeme ocenených - Martin Szetyinszki

2. miesto za prózu v I. kategórii

Martin Szetyinszki má 14 rokov, žije v Malackách, kde navštevuje gymnázium. Senická cena je jeho prvým literárnym ocenením. Čím si ho vyslúžil? Z hodnotenia porotcu Karola Csibu vyberám aspoň pár poznámok. „Vcelku úspešný pokus o netradičné rozprávanie. Primárne zachytávanie bezprostredných denných zážitkov je pre autora v tomto veku prirodzeným spôsobom sebavyjadrenia. Tvorca k tomu pridáva aj snahu o umeleckosť, respektíve spája banálne postrehy s umeleckosťou. Próze by ešte viac pristalo jemnejšie reflektovanie okolitého sveta, autorovu výrazovú expresivitu, ale nechcem kritizovať, je to skôr drobná rada do budúcnosti. Ako chybu nevnímam ani istú autorskú štylizovanosť do pozície presného analytika sveta. Pozitívne hodnotím jeho schopnosť usporiadať tok odpozorovaných zážitkov do lineárneho prozaického textu a  sympatická je aj dynamika rozprávania.“

A ešte niečo o Martinovi pomocou odpovedí z nášho dotazníka pred LSLN. Od akého veku sa venuješ literatúre autorsky?
Prvé pokusy som zaznamenal už v prvej triede, kde som napísal krátku poviedku o klobúku, ale odvtedy sa literatúre autorsky nevenujem – až doteraz.

Čo pre teba znamená laureátstvo v jubilejnej XXX. LSLN 2016?
Je to pre mňa veľké prekvapenie, nakoľko som sa s týmto príbehom nechystal preraziť. Ale je to pre mňa predovšetkým veľká pocta.

Máš literárne vzory?
Literárne vzory nemám. Čítam knihy čisto pre ich príbehy a nie preto, lebo ich napísal nejaký autor. Myslím si, že by som mohol byť ovplyvňovaný jeho štýlom písania, čo vonkoncom nie je zlé, ale snažím sa byť originálny.

Máš svoje krédo, obľúbenú myšlienku, ktorá ti pomáha zvládať aj problémové situácie?
Veľakrát sa v istom momente zamýšľam – čo keď... Neskôr si ale uvedomím, že som si robil starosti pre nič. Preto: Ráno múdrejšie večera.   

Čo by si rád robil po skončení školy?
Momentálne študujem všeobecné učivo na osemročnom gymnáziu. Osobne si ale myslím, že budem študovať kameru, strih alebo kompozíciu hudby, prípadne dizajn. Každopádne, všetky smery sú umelecké, tak ako písanie.

Tvoj nepremenený literárny sen?
Pravdepodobne nebudem originálny, ale rád by som vydal knihu :). Pravdepodobne to bude pokračovanie tohto spletu myšlienok, ale možno trochu rozvitejšie. Chcem, aby sa viacerí zamysleli nad myslením a premýšľaním.

Ako si tohto roku pracoval na sebe, aby si bol v Senici úspešný?
Nijak špeciálne som sa nepripravoval. Jednoducho som napísal to, čo som cítil, a len sme doladili niektoré detaily. Ono - ja už tak píšem – niečo mi napadne...

Koho rád čítaš?
Veľmi sa mi páčia knihy s myšlienkou, najmä tie ťažšie na pochopenie, ako „Kto chytá v žite“, „Mechanický pomaranč“ alebo „Kentaur“, ktorú práve čítam.

O čie rady si sa doteraz opieral pri literárnom raste?
Jednoznačne by som spomenul, žiaľ už o môjho bývalého učiteľa slovenčiny a literatúry, pána doktora Petra Mráza, ktorý dokázal uchopiť žiakov a priviesť ich k čítaniu, ale nie tých lacných knižiek. Mnohokrát nám ukazoval rozdiely medzi veľkými myšlienkami a tým „hrajkaním“, čo máme preberať. Človek siahol po tých náročných tituloch čisto zo zvedavosti.

Čo želáš rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa do LSLN zapojili a prišli sa podeliť o svoje skúsenosti?
Verím, že ste odviedli skvelú prácu, už len tým, že ste sa prihlásili. Nie je ľahké niečo vymyslieť a verejne to prezentovať. Už len týmto ste na dobrej ceste.

Blahoželáme k oceneniu a veľa úspechov do budúcnosti!

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20161201_lsln/szetyinszki{/gallery}