XXX. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2016 - predstavujeme ocenených - Kristína Komárová

1. miesto za poéziu v II. kategórii

Kristína Komárová je 17-ročná slečna zo Slepčian, študuje na Gymnáziu Janka Kráľa v Zlatých Moravciach a reprezentuje tamojší Literárny klub pri gymnáziu. Čím presvedčila o svojich kvalitách porotu? Poetka Dana Podracká to formulovala takto: „Básne Kristíny Komárovej sú o tom, že rébusy sú v nás. My musíme prísť na to, ako ich rozlúštiť a čo s nimi urobiť. V básni Ako? si napríklad Kristína Komárová myslí, že nedokáže vysloviť skutočnosť či premýšľať v genitívnych metaforách. Ale ak je znova Kristínou, to značí bytosťou, ukrytou v sebe, v svojom jadre, z tejto polohy je to možné. Poetka nás tak vovádza do situácie, že o tom, čo sa stane, môžeme do istej miery rozhodnúť znútra, zo svojej intimity, zo svojho duchovného súkromia. Skutočná revolúcia je preto podľa autorky uveriť, „že sa nemusí hanbiť za svoju nahotu“. Skvostom je aj minuciózne skúmanie hlásky ä, prostredníctvom ktorého sa dostáva k modrinám a nebu – v sebe a nad sebou.“ Od Kristíny sa prostredníctvom odpovedí na otázky z nášho dotazníka dozvedáme aj všeličo ďalšie zaujímavé o nej samotnej.

Doterajšie najvýznamnejšie ocenenia z literárnych súťaží?
Určite je to Literárna Senica Ladislava Novomeského a Cena Andreja Chudobu.

Ktoré súťaže na Slovensku pri vyhľadávaní, podpore a rozvoji literárnych talentov považuješ za najvýznamnejšie?
Literárna Senica a Literárny Kežmarok. Sú to súťaže s tradíciou a silnou konkurenciou.

Odkedy sa venuješ literatúre autorsky?
Od jedenástich rokov.

Čím je pre teba ocenenie z jubilejnej XXX. LSLN 2016?
Je to pre mňa nesmierna česť a zároveň príjemná satisfakcia.

Máš literárne vzory?
Inšpirujú ma obyčajné vnemy, city, ľudia, ktorí sú mi cudzí, no práve tak získavam ich blízkosť. 

Aké je tvoje krédo?
Viva la vida. (Dlhý živý život, respektíve Život žije – poznámka M.S.)

Tvoj nepremenený literárny sen?
Stále veľa čítať. Stále písať, to čo cítim, a keď sa to bude páčiť, budem šťastná.

Skús sa nám predstaviť vtipne použitím slov začínajúcich sa hláskami tvojho mena. 
Kiež by som nebola, možno ďalším, iným
Rébusom večného bytia umelcov  v
Izbe možných skreslených predstáv
Surových štyroch stien a pár
Tuctových nálepiek vrytých do stromov a
Inovati premrznutej do kosti
Nato aby som už konečne dostala odpoveď
Áno, lebo stále som

Ako si pracovala na sebe, aby si v Literárnej Senici uspela?
Žitím svojho života, čítaním, konzultáciou s vyučujúcou.

Koho najradšej čítaš?
Od detstva Krista Bendová, Andrej Chudoba svojou knihou Kým slnko nezapadne, veľká zbierka Ruskej Moderny od Valerija Kupky a v neposlednom rade Ján Štrasser, ktorý mi doslova otvoril dušu so zbierkou Stala sa nám láska.

O čie rady si sa doteraz opierala pri literárnom raste a pomohli ti cibriť talent?
Rodičia, ktorí sú pre mňa najväčšími vzormi a určite pani profesorka Anna Rosenberová, ktorá ako učiteľ nielen učí, ale aj inšpiruje.

Aká by bola tvoja literárna navštívenka v rozsahu Tuctových 12, ale pritom „netuctových“ slov?
Ticho, prasknutie, lúč, mama, búrka, samota, zrkadlo, stisk, špagety, smiech, nesúlady, bozk.

Ak už zbieraš námet na prvú knihu, o čom bude?
To, kým som, kým nie som, lebo viem, že všetko nie je len o mne.

Čo želáš rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa do LSLN 2016 zapojili a prišli sa podeliť o svoje skúsenosti?
Byť sám sebou, pretože to je niekedy najťažšie.

Text: Milan Soukup
Foto: Milan Soukup, Vladimír Holický

{gallery}20161201_lsln/komarova{/gallery}