Výstava o poetke Lýdii Vadkerti-Gavorníkovej na festivale FELIBER POETRY 2018

V nedeľu večer 27. mája 2018 v Kine Mier v Modre premietli dokumentárny film Patrika Lančariča „Válek“ o básnikovi Miroslavovi Válkovi a diskusiu k nemu moderovala Veronika Šikulová. Zo sobotného programu festivalu FELIBER POETRY v Pezinku a Modre (26. mája 2018) vyberáme pár postrehov z modranských akcií, na ktorých sme sa zúčastnili.
V Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre v sobotu popoludní otvorili výstavu fotografií nazvanú „Jej mesto v jeho svete“ venovanú básnikom spojeným s Modrou a Malokarpatským regiónom – Lýdii Vadkerti-Gavorníkovej (30. marec 1932 Modra – 22. máj 1999 Bratislava) a Jozefovi Mihalkovičovi (30. január 1935 Veľké Kostoľany), ktorý bol na vernisáži prítomný.

Lýdia Vadkerti-Gavorníková, ktorej súrodenci i potomkovia na výstave boli hojne zastúpení, rané detstvo prežila v Modre. No po tragickej smrti otca a novom vydaji jej mamy sa presťahovala rodina na Záhorie do Kopčian. Lýdia absolvovala gymnázium v Skalici a Vyššiu pedagogickú školu v Bratislave. Vyučovala slovenčinu a ruštinu najskôr na strednej dievčenskej škole na Dunajskej ulici v Bratislave. Potom pôsobila v Základnej škole na Vietnamskej ulici v Bratislave, odkiaľ odišla do invalidného dôchodku. Mala tri deti – Štefániu, Kornéliu a Viktora.
Pre literatúru ju objavil práve priateľ-básnik Jozef Mihalkovič v 60. rokoch 20. storočia. Publikovala v Mladej tvorbe a v Slovenských pohľadoch. Desať rokov pracovala ako redaktorka v Revue svetovej literatúry. V jej básnickej tvorbe nachádzame inšpiráciu milovanou Modrou (vinohrady, otcova stolárska dielňa, vzťahy a príroda…) Vyšli jej zbierky poézie - Pohromnice (1966), Totožnosť (1970), Kolovrátok (1972), Kameň a džbán (1973), Piesočná pieseň (1977), Trvanie (1979), Víno (1982), Hra na pár-nepár (1992), po jej smrti roku 2012 vyšla v prvom vydaní jej antológia slovensky píšucich poetiek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska – Plášť bohyne. Jej diela vydali aj po ukrajinsky, nemecky a lotyšsky. Ako prekladateľka z francúzštiny a ruštiny priniesla našim čitateľom tvorbu Johannesa R. Bechera – Sedem premien (1973), roku 1972 francúzsku veršovanú komédiu z 15. storočia – Chytráctvo majstra Pethelina, preložila Faidru Jeana Racinea (1976) a roku 1997 z ruštiny tiež výber z básnického diela Vladimíra Vysockého.
Pre nás na Záhorí bolo významné aj pôsobenie poetky Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej pri vyhľadávaní a podpore literárnych talentov, veď pracovala v porotách našej autorskej súťaže Literárna Senica Ladislava Novomeského v rokoch 1986-1991 a roku 1995.
Výstavu fotografií o Lýdii Vadkerti-Gavorníkovej a Jozefovi Mihalkovičovi, ktorého na vernisáži vyspovedala moderátorka Tina Čorná, autorsky pripravili Veronika Šikulová z Malokarpatskej knižnice v Pezinku a Sylvia Hrdlovičová zo Slovenského národného múzea – Múzea Ľudovíta Štúra v Modre. Fotografie sú z objektívu Mareka Mihalkoviča, z rodinných albumov Jozefa Mihalkoviča a Viktora Vadkertiho i z archívov modranského Múzea Ľ. Š. a tiež z archívu Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave. Na vernisáži zarecitoval herec Dušan Jamrich, na harfe zahrala Alžběta Trojanová z Českej republiky (priateľka literárneho účastníka festivalu Petra Maděru) a báseň Ondrušovský dotazník z roku 2014 v preklade Karola Chmela po slovensky predniesol jej poľský autor a účastník Festivalu FELIBER POETRY Zbygniew Machej.
Momenty zo života poetov zvečnené fotografiami boli spomienkou na L. Vadkerti-Gavorníkovú, ktorá zomrela pred 19. rokmi, ale i galériou o aktivitách a vzťahoch poetov Trnavskej skupiny (Feldek, Mihalkovič, Stacho, Ondruš). O Jozefovi Mihalkovičovi na vernisáži zaznelo a v bulletine je zapísané, že je neviditeľným striebrom našej kultúry, a „patrí ku konkretistom Trnavskej skupiny, ktorým sa podarilo odviesť slovenskú poéziu od lokálneho prežívania na hlavnú cestu európskej literatúry.“
Ján Gavura z Prešovskej univerzity priblížil oboch básnikov a okrem iného zdôraznil: „...dôvodom pretrvávajúcej aktuálnosti Mihalkovičovej poézie a tvorby Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej je rovnomerné rozvíjanie poetiky a noetiky...poéziu oboch zdobí múdrosť...to, čím žili, vedeli povedať umelecky presvedčivým jazykom...sú to plnokrvní konkretisti a za roky, počas ktorých nás sprevádzajú svojou poéziou, sme si v mysli vytvorili metaforické domy a ľuďom sme pripísali čosi z našich vlastných tvárí...Poetka Lýdia Vadkerti-Gavorníková a básnik Jozef Mihalkovič sa stali súčasťou Zlatého fondu bez toho, aby ich postihol proces umŕtvenia klasikov.“
Termín aktivít Festivalu FELIBER POETRY sa snúbil aj s otvorenými vínnymi pivnicami (v piatok bolo Urbana – patróna vinohradníkov), bol spojením aktivít výtvarníkov, hudobníkov a literátov. Na výstave Tvárí slovenskej literatúry (v interiéri historickej radnice) od významnej slovensko-talianskej fotografky Lucie Gardin, ktorú na festival zapožičalo Literárne informačné centrum, sme popri súčasníkoch našli i portréty osobností, spojených dlhé roky s Literárnou Senicou Ladislava Novomeského (Ladislav Ballek, Peter Jaroš, Anton Hykisch, Marián Grupač i vlaňajší porotca Pavol Rankov).
Pri autorských čítaniach sme v Modre zastihli vlaňajšiu porotkyňu LSLN 2017 Evu Tomkuliakovú. Poéziu mnohých našich i zahraničných účastníkov festivalu prednášala v jednotlivých autorských blokoch v Modre žijúca bábkoherečka - pôvodom Seničanka Zuzana Ožvoldíková-Polonská…Zážitkom bolo stretnutie s renomovaným spisovateľom a básnikom Rudolfom Dobiášom, s poľskými autormi Marcinom Sendeckym, Zbygniewom Machejom a ďalšími z Česka i zo Slovenska. Prekvapili nás i literárne úspechy a inšpirácie, ktorými sa v dialógu s moderátorom Radoslavom Passiom prezentovali Peter Cibo z Liptovského Mikuláša či Košičanka Juliana Sokolová, ktorej roku 2013 v Česku vydali dvojjazyčnú anglicko-slovenskú zbierku My hause will have roof/ Môj dom bude mať strechu.
V Modre sme využili príležitosť, aby sme si na Lýdiu Vadkerti-Gavorníkovú spolu s jej sestrou Máriou a s riaditeľkou Záhorskej knižnice v Senici Katarínou Soukupovou zaspomínali pri pamätnej tabuli na poetkinom modranskom rodnom dome.
Z mnohých príťažlivých ponúk, ktorými festival poézie FELIBER POETRY 2018 opäť disponoval vrchovato, medzi lákavé patril jedinečný POÉZIOMAT – jukebox na poéziu z dielne českých autorov Ondřeja Kobzu, Jitky Tomsovej a Vítka Ježka. Každý záujemca si mohol jednoduchým stlačením tlačidla vypočuť priamo na ulici vybranú báseň svojho obľúbeného autora. Fungoval s podporou Českého centra v Bratislave a v ponuke poetov sme okrem známych ako Egon Bondy, Ivan Martin Jirous, Ivan Štrpka, Mila Haugová či Peter Milčák a ďalších, našli aj mladších ako Michal Habaj alebo i básnika pochádzajúceho z Brezovej pod Bradlom Vlada Jančeka.
Výstava o poetoch Lýdii Vadkerti-Gavorníkovej a Jozefovi Mihalkovičovi v Múzeu Ľ. Š. v Modre potrvá tri týždne až mesiac. A zdá sa, že (ako naznačila jej spoluautorka Sylvia Hrdlovičová) by mohla na čas byť nainštalované, verím, že k potešeniu mnohých čitateľov poézie, aj v priestoroch Záhorskej knižnice v Senici.

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20180528_modra{/gallery}