Vlaňajšia víťazka Denisa Fulmeková o čitateľských anketách Kniha Záhoria 2016 a 2017

V uplynulom roku v ankete Kniha Záhoria 2016 zvíťazila spisovateľka a publicistka Denisa Fulmeková s knihou Konvália (Zakázaná láska Rudolfa Dilonga). Keďže do záveru hlasovania v čitateľskej ankete KNIHA ZÁHORIA 2017 už ostáva necelý mesiac, oslovili sme ju pár otázkami.

Vlani sme vám v Skalici zablahoželali k víťazstvu v IX. ročníku a tohto roku máte nepriamo opäť knihu medzi 55 nominovanými  v jubilejnom X. ročníku. Je to  „Ria Valé – Môj sen o láske“, čo je vlastne poézia vašej starej mamy Valérie Reiszovej (z jej vzťahu s básnikom Rudolfom Dilongom sa narodila vaša mama). Ktoré knihy v tomto ročníku ankety  Kniha Záhoria 2017 (z vlaňajšej produkcie) oslovili vás?
Samozrejme, najviac som prežívala, že sa podarilo opätovne vydať verše Rie Valé a predstaviť túto knihu na výročie jej nedožitej storočnice priamo v jej rodných Malackách. Z bohatej ponuky publikácií nominovaných na Knihu Záhoria ma zaujal Záhorácky slovník Konštantína Palkoviča a pozorne tiež sledujem všetky zborníky príspevkov o dejinách Malaciek a Záhoria. Je skvelé, že vyšla aj knižka pre deti od Martina Macejku a kolektívu ďalších autorov – Malacky. Spoznávame svoj región. Moja mladšia dcérka, teraz už druháčka, si v nej listovala a vymaľovávala a hneď sme si aj naplánovali prázdninový výlet do Malaciek, ktorý sme aj zrealizovali.

Ako vaše vlaňajšie víťazstvo prijalo vaše najbližšie rodinné zázemie (odrazilo sa aj na vašich ďalších literárnych ambíciách)?
Moja rodina sa potešila a najviac tá odnož, ktorá stále cíti spojenie so Záhorím. Pokiaľ však ide o moje literárne ambície, tie si klíčia, rastú, bujnejú, ale niekedy aj kapú bez ohľadu na úspechy či neúspechy.

Ste dcérou Jozefa Kota - spisovateľa a prekladateľa, manželkou úspešného vydavateľa a novinára, ale i mamou dvoch dcér. Vyrastali ste zrejme ešte v škole s povinným literárnym čítaním kvôli slovenskému jazyku. Usmerňujete výber kníh u svojich dcér, alebo im aj odporúčate ako mama, čo by si mali „určite“ prečítať?
Staršiu dcéru usmerňuje skôr jej ročníkový vedúci, ale vo všeobecnosti si vyberá knihy sama a ja ani nemám ambíciu jej do toho zasahovať. Výber knihy je intímna záležitosť. Vlastne preto sa mi zdá aj povinné čítanie odpudivé. Tá-ktorá kniha si nás predsa nájde v tej najsprávnejšej chvíli a nedá sa to siliť. Na druhej strane chápem, že mobily a iné elektronické zariadenia sú silnou a chvíľami až nepremožiteľnou konkurenciou... Mladšej dcére ešte viem podsunúť knižku, o ktorej si myslím, že by si ju mohla prečítať, ale ona má veľmi rada, keď jej ešte stále občas čítam nahlas ja.

Vo vašej bibliografii je už 14 autorských či spoluautorských kníh rôznych žánrov. Pracujete  teraz na niečom, čo chcete vydať knižne nabudúce (prípadne - kedy to vyjde)?
Áno, na jeseň by mi mal vyjsť nový román, jeho názov bude Doktor Mráz.

Ste i čitateľka kníh. Čo z posledného roka po ankete Kniha Záhoria 2016 (alebo len z posledného obdobia), z kníh ktoré vás mimoriadne oslovili, by ste  odporučili prečítať si aj iným?
Momentálne mám rozčítané knihy staršieho dáta, ale z tých, čo vyšli nedávno, to bol určite preklad románu Susan Faludi V tmavej komore z vydavateľstva Inaque.

Zo Záhoria pochádza vaša mama, v detstve ste chodievali na chalupu do Lábu, po stopách starej mamy ste na Záhorie nedávno chodili pri práci na knihe častejšie. Kam v tomto regióne chodíte najradšej teraz a prečo?
Asi vás moja odpoveď neprekvapí, ale kam inam než do Malaciek, do rodiska mojej mamy a dejiska príbehu jej rodičov. Čo však asi neviete, ešte aj môj otec, rodený Bratislavčan, má v rodokmeni svojej mamy, inak rodáčky z Nitry, zopár predkov zo Záhoria – jeho babička pochádzala z Dojča a nejakí jej predkovia zasa z Čár.

Za knihu v zozname 55 nominovaných na titul Kniha Záhoria 2017 možno hlasovať do konca septembra 2018. Čo by ste odkázali (ako spisovateľka a publicistka) tým, ktorí zatiaľ za žiaden titul nehlasovali a prípadne sa ani s nominovanými titulmi na webovej stránke Záhorskej knižnice v Senici nezoznámili?
Je zábavné zahrať sa na porotu a zahlasovať, ale ešte lepšie je listovať samotnými knihami, čítať, myslieť, snívať…

Za rozhovor poďakoval Milan Soukup.

Foto: Milan Soukup, Pavol Stanislav Pius a Tatiana Bužeková

{gallery}20180905_fulmekova{/gallery}