Vedecká konferencia k 100-ročnici od úmrtia Svetozára Hurbana Vajanského (1847-1916)

V audiovizuálnej sieni Literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine 6. októbra 2016 zorganizovali vedeckú konferenciu k 100. výročiu úmrtia rodáka z Hlbokého na Záhorí, Svetozára Hurbana Vajanského (Hlboké 16.januára 1847 – Martin 17. augusta 1916). Konferenciu pripravil Národný bibliografický ústav SNK. Osobnosť spisovateľa, novinára a politika, váženú, a niektorými i zatracovanú, priblížili literárni vedci,  historici, knihovníci a ďalší odborníci z viacerých uhlov pohľadu.
Profesor Roman Holec hovoril o S. H. Vajanskom ako predstaviteľovi národno-politickej a mienkotvornej slovenskej elity. Profesorka  Eva Fordinálová zo Skalice, ktorej referát pri neúčasti autorky zo zdravotných dôvodov predniesla Viera Pujdesová, ozrejmila „Nové poznatky k dielu Svetozára Hurbana Vajanského“. Dotkla sa inšpirácií Vajanského z diela Jána Hollého (1785-1849), spojenia vedy a umenia v diele osobnosti, vedomia národnej osobitosti Slovákov v idei národného bytia ako paralel v aktivitách otca i syna – Jozefa Miloslava Hurbana (1917-1888) a S. H. Vajnského. Neopomenula región Záhoria, v ktorom „zrkadlilo sa slnko Slovenska“ a je zachytený v prvých Vajanského románoch. V Skalici S.H.V. začínal ako advokát po právnických štúdiách v Prahe. Po sobáši (4. mája 1875 v Skalici) s Idou Dobrovičovou (1851-1920) sa presťahovali roku 1876 do Martina.

Vladimír Petrík na konferencii sústredil pozornosť na odraz  a hodnotenia  Vajanského pôsobenia v slovenských dejinách i politike po jeho smrti v 30. rokoch 20. storočia. Zaujímavé okolnosti vzťahu osobnosti k ženám vniesla do programu konferencie Daniela Kodajová  z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Teatrológ Mišo A. Kováč predstavil S. H. V. tiež ako divadelníka. Augustín Maťovčík si všímal širšie literárne i politické kontexty na príklade vzťahu  lekára, spisovateľa,  prekladateľa a pacifistu Alberta Škarvana  (1869-1926) s Vajanským. Zdenko Ďuriška osvetlil aj z genealogického hľadiska postavenie životnej družky Idy Hurbanovej, oddanej manželky S.H.V., matky piatich detí, i prekladateľky kratších próz Vajanského do nemčiny a maďarčiny. Budem ti skalou, o ktorú sa môžeš oprieť. Sľuboval na začiatku vzťahu Vajanský. Bola mu skalou i oporou. Rezonovalo na konferencii.
Vo vitríne v audiovizuálnej sále, boli nainštalované aj zaujímavé exponáty, „Pamiatky na Svetozára Hurbana Vajanského v zbierkach Literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice“, o ktorých hovorila Mária Rapošová. O Vajanskom ich majú spolu 333. Sú výtvarné, literárne, fotografické, keramické a iné. Z pozostalosti, z rodinných archívov blízkych, z darov..Sú medzi nimi Vajanského portréty, ale i plátené vrecko na listy, historické vejáre s jeho podpismi, baranica z pravého perziánu, v ktorej jeden z jeho portrétov urobil fotograf Pavol Socháň. Popri husom brku, ktorým písal jeho otec, Jozef Miloslav Hurban,  či Vajanského cigaršpicoch, je medzi pamiatkami aj košeľa, v ktorej dodýchal, aj jeho obrázok, do ktorého pred zarámovaním ako veľmi zaujímavú intarziu milujúca manželka, vdova Ida Hurbanová vložila aj  vylisované kvety z vencov pri rozlúčke Slovenska a mesta Martin s osobnosťou na Národnom cintoríne.
Spisovateľa a politika, ideológa Slovenskej národnej strany Svetozára Hurbana Vajanského pri príležitosti 150. výročia narodenia (1997) stvárnili aj na slovenskej poštovej známke . Autorom je Jozef Baláž (1923-2006) a rytcom Martin Činovský(1953). Pod lipou za budovou Literárneho múzea SNK majú sochu sediaceho Vajanského (z roku 1926) od moravského sochára Františka Úprku (1868-1929), ktorá mala pohnutý osud. Martinská verejnosť Úprkovo stvárnenie Vajanského  neprijala, po rokoch dokonca sochu na 4 desaťročia z frekventovaného miesta odložili. Opäť našli pre ňu miesto vo dvore za múzeom pod lipou. Jej dolné konáre sa osobnosti dotýkajú. Azda na znak, že lipa je symbolom slovanstva, aj pri osobnosti S.H.V. v sebe odráža aj jeho niekdajšie pozície čechoslavakistu i zápas sa národnú svojbytnosť. „Bez žertvy národ nemôže sa vzchopiť.“ Tieto Vajanského slová nájdeme na jeho náhrobku na Národnom cintoríne v Martine, ktorého autorom  (1931) je náš najvýznamnejší slovenský architekt Dušan Jurkovič, rodák z Turej Lúky, (1868-1947), ktorý je aj autorom Mohyly generála Milana Rastislava Štefánika (1880-1919) na Bradle, i mohyly na hrobe Jozefa Miloslava Hurbana vo Vajanského rodisku v Hlbokom pri Senici.

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20161010_vajansky{/gallery}