V Pamätnej izbe J. M. Hurbana v Hlbokom pribudli banery osobností

Keď vlani v Roku Ľudovíta Štúra – 27. septembra 2015 otvárali novú expozíciu
Pamätnej izby Jozefa Miloslava Hurbana (1817-1888) v Hlbokom (patriacej pod Záhorské múzeum v Skalici), s výtvarným riešením Milana Mikulu a textami literárnej historičky Evy Fordinálovej, prestali byť súčasťou výstavných exponátov sklené vitráže s portrétmi viacerých osobností štúrovcov a Hurbanových spolupracovníkov.
Osobnosti sa však opäť do expozície v Hlbokom dostali, a síce modernej expozícii v primeranejšej podobe. Vo štvrtok 28. apríla 2016 sme tam pri osádzaní transluscentných banerov zastihli výtvarníka Milana Mikulu (zo spoločnosti RECO Senica) a jeho spolupracovníkov  Tomáša Pokorného a Jaroslava Fodora. Banery, ktoré tam medzi obloky expozície umiestnili, rozptyľujú a prepúšťajú svetlo, pôsobia ako matné sklo.

Medzi prvými, kto banery videli osadené, boli starosta Hlbokého Miloš Čobrda a sprievodkyňa expozíciou pani Vilma Tomášová. Kto sa na baneroch opäť do Hurbanovej pamätnej izby vrátil, avšak v novom šate? Sú to Pavol Dobšinský, Daniel Gabriel Lichard, Jozef Karol Viktorin, Ján Hollý, Mikuláš Štefan Ferienčík, Michal Miloslav Hodža, Ján Francisci Rimavský, Karol Kuzmány, Ján Kalinčiak, Andrej Sládkovič, a Viliam Paulíny Tóth.
S niektorými z nich sa aj v Senici denne stretáme aspoň nepriamo. Viktorinovu pamätnú tabuľu obchádzame na rímskokatrolíckom kostole, s Karolom Kuzmánym sa obrazne povedané „stretneme vždy“, keď sa kdekoľvek na Slovensku spieva pieseň - „Kto za pravdu horí“ .  Ale mnohí ani v Senici netušia, že Kuzmányho báseň zhudobnil  do podoby hymnickej piesne v Senici pôsobiaci rodák z Brezovej pod Bradlom advokát a hudobný skladateľ Štefan Fajnor (1844-1909). Ten Fajnor, u ktorého medzi rokmi 1874 a 1875 bol advokátskym koncipientom (pred advokátskymi skúškami na praxi) mladý, vtedy 25-26-ročný Pavol Országh (1849-1921),  rodák z Vyšného Kubína. Súc inšpirovaný aj hviezdami nad Záhorím, prijal básnický pseudonym „Hviezdoslav“. Po prvý raz sa ním oficiálne podpísal v Národných novinách v máji 1877, pri úmrtí podpredsedu Matice slovenskej v Martine, senického rodáka Viliama Paulíny Tótha (1826-1877).
Niektoré z osobností (nielen z hlbockej pamätnej izby) si pri okrúhlych i neokrúhlych výročiach tohto roku pripomenieme. Veď 26. apríla  2016 uplynulo 107 rokov od úmrtia Štefana Fajnora (zomrel vo Viedni a pochovaný je v Senici). A 3. júna bude 190 rokov od narodenia V. P. Tótha.
Možno aj v Záhorskej knižnici v Senici, listujúc dielami spomenutých osobností zistíte, že 8. novembra 2016 bude už 95 rokov od úmrtia P. O. Hviezdoslava, ktorého epitaf od roku 1909 dodnes máme v Senici, i keď na trochu už doráňanom náhrobku – na  hrobe Štefana Fajnora, pri múre neďaleko hlavného vchodu do cintorína oproti Spojenej škole v Senici. Fajnora epitaf vystihuje skutočne básnicky obrazne, ale veľkosťou jeho osobnosti najmä skutočne verne: „Pravdu hájil, krivdu bil, verný v službe rodu vždycky; z jeho zvukov piesne vil: - tak si z vážnych z hravých chvíľ život skladal harmonicky.“   

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20160502_hlboke{/gallery}