Tradičný odev Záhoria od Mojmíra Benžu získal titul „Kniha Záhoria 2017“

V Záhorskej galérii Jána Mudrocha (ZGJM) v Senici v stredu 24. októbra 2018 podvečer vyhlásili výsledky 10. ročníka čitateľskej ankety Kniha Záhoria 2017 z vlaňajšej produkcie zo Záhoria, o Záhorí či od Záhorákov. Najviac hlasov – 135 (hlasovanie vo verejných knižniciach Záhoria a na internete spolu) a titul získala populárno-náučná kniha Mojmíra Benžu – Tradičný odev Záhoria. Vydalo ju Záhorské múzeum v Skalici. Na druhom mieste sa 129 hlasmi umiestnila beletria – Pascalov tieň od Jozefa Špačka a tretie miesto ziskom 123 hlasov obsadilo rozšírené a ilustrované druhé vydanie Záhoráckeho slovníka Konštantína Palkoviča, ktorý vydalo Mesto Malacky.

Riaditeľka Záhorskej knižnice v Senici Mgr. Katarína Soukupová pri štatistike jubilejného ročníka okrem iného uviedla: „Prostredníctvom internetu bolo v tomto ročníku pridelených 447 hlasov. O niečo menej ako vlani. Najväčšia koncentrácia respondentov je stále v knižniciach. V tomto roku vhodili do schránok 880 hlasov. Celkom teda 55 knižných titulov získalo v ankete Kniha Záhoria 2017 – 1327 hlasov…Dovoľte mi, keďže tohtoročné víťazné tituly sa dotýkajú viac-menej duchovných dejín, pripomenúť krásnu myšlienku Konštantína Filozofa z Proglasu „Lebo sú bez kníh nahé všetky národy,...“ Takým prínosom sú pre nás na Záhorí i knihy z čitateľskej ankety, ktoré nás obliekajú do pocitu spolupatričnosti s prostredím a spoločnosťou, v ktorej žijeme...“
Za Trnavský samosprávny kraj sa na vyhlásení výsledkov zúčastnila PhDr. Ľubica Malá z odboru kultúry. Za samosprávy obcí a miest sa zúčastnili primátor Senice Mgr. Branislav Grimm a zástupca primátora Malaciek Ing. Milan Ondrovič, PhD., nechýbali zástupcovia vydavateľov kníh, autori nielen ocenených titulov, ale i ďalší – sponzori, podporovatelia a priaznivci knižnej produkcie na Záhorí.
Kulisou pre vyhlásenie výsledkov bola v ZGJM výstava „Rastlinný labyrint“ moravského výtvarníka Martina Zálešáka, pripravená spoločne s partnerskou Galériou výtvarných umení v Hodoníne k storočnici od vzniku Československa.
V hudobnom programe spolu s riaditeľkou Základnej umeleckej školy v Senici Mirkou Gáfrikovou (klavír) účinkovali flautistka Katarína Škodáčková a speváčka Katarína Sadloňová, zverenkyňa učiteľky ZUŠ Senica Mgr. Anny Praskačovej, ktorá v júni v Bratislave na súťaži s medzinárodnou účasťou - „Hľadá sa muzikálová hviezda“ obsadila vynikajúce 3. miesto.
Pri vyhlásení výsledkov zazneli ukážky z kníh a moderátor Milan Soukup v rozhovoroch predstavil autorov a vydavateľov troch najúspešnejších kníh.
Prvé vydanie Záhoráckeho slovníka Konštantína Palkoviča vyšlo roku 1997 vo Vydavateľstve HEVI ešte za života doktora Palkoviča, kandidáta vied, rodáka z Brodského (1919-2008). Vtedy jeho vydanie popri hlavných partneroch vydavateľstva podporili aj obce Moravský Svätý Ján, Kopčany, Lakšárska Nová Ves, Láb, Mokrý Háj, Brodské a Bánov. Teraz – keď si o rok pripomenieme 100 rokov od narodenia autora a 10. októbra tohto roku uplynulo už 10-ročie od jeho úmrtia, vyšla oveľa reprezentatívnejšia podoba Záhoráckeho slovníka. Prečo ju Mesto Malacky vydalo? Viceprimátor Malaciek Milan Ondrovič uviedol: „Prvým impulzom je posilňovanie záhoráckej identity, aby sme boli hrdí na naše korene a na to, odkiaľ pochádzame. V mestskom dvojtýždenníku Malacký hlas sme pred časom pripravili prílohu k 810. výročiu prvej písomnej zmienky o Malackách. Jedna časť prílohy mala názov MANIFEST IDENTITY, kde sme medzi základné atribúty identity zaradili jazyk, potok Malina, bylinkárstvo, františkánov, Macka, Pálffyovcov, borovicové lesy či piesok. Znovuvydanie Záhoráckeho slovníka navrhla Komisia pre kultúru a cestovný ruch pri MsZ Malacky.“ K tvorivému tímu, ktorý sa na knihe podieľal, dodal: „Pri reedícii Záhoráckeho slovníka bol veľmi nápomocný náš obyvateľ a spolupracovník, kultúrny aktivista Stano Bellan. Podarilo sa mu od dedičov pána Palkoviča pre mesto Malacky nezištne a bezplatne získať autorské práva na znovuvydanie. Pán Bellan celé prvé vydanie prácne skenoval, digitalizoval a slovíčko po slovíčku prepisoval a zapisoval (keďže nebola k dispozícii elektronická verzia knihy). Chceli sme nové vydanie osviežiť, preto pribudli ilustrácie. Do autorského kolektívu okrem Stana Bellana (editor vydania, transkripcia, korektúry, doplňujúce voľné texty) patrila Mária Mareková, ktorá mala na starosti kompletný vizuál (grafický dizajn, zalomenie, ilustrácie, obálka).“
Pri ocenenej knihe na 2. mieste Pascalov tieň autor reagoval aj na otázku: „Vy ste ako skúsený literárny kritik viackrát pracovali v porote autorskej súťaže Literárna Senica Ladislava Novomeského. V druhej časti ocenenej knihy v dvoch novelách Plachá vášeň a Koho kopú múzy? zobrazujete hrdinov s umeleckými sklonmi – básnika a fotografa. Byť kritikom je azda ešte zodpovednejšie, ako byť autorom. Ako to vnímate vy?“
Prozaik, pedagóg a literárny kritik zo Skalice PhDr. Jozef Špaček vysvetlil. „Na prácu v porote Literárnej Senice Ladislava Novomeského spomínam veľmi rád. Tešil som sa z vydarených prác mladých autorov a ešte viac, ak sa im podarilo presadiť aj ďalej v literatúre. Ako kritik a prozaik v jednej osobe mám v sebe stálu dilemu pri tvorbe prozaického textu v tom zmysle, že váham nad jeho zmyslom, nad tým, či má silu osloviť čitateľa, či prichádzam s niečím novým, niečím, čo vyvolá patričný čitateľský záujem či odozvu v širšom povedomí v záujemcoch o súčasnú slovenskú literatúru. Zodpovednosť literárneho kritika či recenzenta je pomerne značná, keďže vystavuje každej novej knihe svojou kritikou či recenziou akoby list kvality, či, nebodaj, i nekvality. Domnievam sa, že som mal ako kritik väčšinou dobrý nos na dobré knihy dobrých autorov či autoriek, ktorých nám v slovenskej literatúre výrazne pribudlo.“
Autorom víťaznej knihy v 10. ročníku čitateľskej ankety Kniha Záhoria 2017 je PhDr. Mojmír Benža, PhD., rodák zo Senice. Odbor národopis / etnológiu absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V rokoch 1964 až 1980 bol odborným pracovníkom Slovenského národného múzea v Martine. Od roku 1980 až do roku 2012 pracoval ako vedecký pracovník Ústavu etnológie SAV. K jeho najvýznamnejším vedeckým prácam patria napríklad – Etnografický atlas Slovenska, Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, Atlas tradičnej kultúry slovenských menšín v strednej a južnej Európe a práce z posledných rokov. Elektronická encyklopédia tradičného odevu Slovenska s tritisíc heslami (od roku 2013 prístupná na webovej stránke Ústredia ľudovo-umeleckej výroby). Roku 2015 mu ÚĽUV vydal monografiu Tradičný odev Slovenska paralelne v slovenskom i v anglickom jazyku. Za dlhoročnú prácu bol ocenený rôznymi cenami, z nich spomeniem len Zlatú medailu Slovenskej akadémie vied za celoživotný prínos k rozvoju vedy na Slovensku z roku 2016, najvyššie ocenenie, ktoré môže udeliť Slovenská akadémia vied. Autor víťaznej knihy reagoval aj na takúto otázku: „Počas svojho vedeckého pôsobenia ste sa venovali rôznym témam. Spracúvali ste cudzokrajnú zbierku, ktorú z Oceánie priviezol Milan Rastislav Štefánik, podieľali ste sa na príprave Múzea slovenskej dediny, ste autorom veľkej expozície tradičného odevu v Slovenskom národnom múzeu v Martine, 15 rokov ste sa venovali výskumu spôsobu života Slovákov v zahraničí. Na ktoré obdobie vašej vedeckej alebo vysokoškolskej pedagogickej kariéry rád spomínate?“ Mojmír Benža odpovedal: „Moja práca ma vždy bavila. Každá téma bola pre mňa zaujímavá, bola pre mňa výzvou. Na každú z nich rád spomínam. Vždy som však svoju prácu vnímal skôr ako príjemnú zábavu a nie ako ťažkú prácu, hoci aj také chvíle boli, keď som sa nevedel pohnúť z miesta.“ Tohto roku si s bývalými spolužiakmi zo senickej Jedenásťročnej strednej školy zaspomínal pán Mojmír Benža na 60 rokov od maturity. Aký je jeho recept či rada súčasným mladým ľuďom na úspech v živote, vede či v knižnej tvorbe? Z odpovede vyberám: „Keď niečo robíš, rob to poriadne, najlepšie ako vieš. Ak potrebuješ radu, príjmi ju nielen od staršieho, ale i od mladšieho. Rozum nejde len s vekom, ale aj s hlavou.“
Oceneným blahoželáme. Jubilejná Kniha Záhoria 2017 je za nami – nech žije 11. ročník Knihy Záhoria 2018 – s titulmi z tohtoročnej produkcie. Organizátormi ankety sú Trnavský samosprávny kraj ako zriaďovateľ Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici, Záhorského múzea v Skalici, Záhorskej knižnice v Senici a Mestské centrum kultúry v Malackách v Bratislavskom kraji. V doterajších desiatich ročníkoch sa o priazeň čitateľov uchádzalo spolu už 448 kníh.

Text: MILAN SOUKUP Foto: VLADIMÍR HOLICKÝ a MILAN SOUKUP

{gallery}20181025_kz2017{/gallery}