Storočnica nadrealistického básnika Jána Raka v jeho rodisku v Hradišti pod Vrátnom

V poslednú adventnú nedeľu 20. decembra 2015 popoludní si v Hradišti pod Vrátnom pripomenuli 100-ročnicu od narodenia básnika Jána Raka (1915-1969). Ján Rak sa narodil 28. augusta 1915 v maloroľníckej rodine v Hradišti pod Vrátnom. Starosta obce Lukáš Piroha mu in memoriam odovzdal obecné vyznamenanie za vynikajúce tvorivé výkony v umeleckej oblasti, ktoré symbolicky za otca prevzal jeho syn – lekár a básnik Ján Rak mladší. Prítomná bola i dcéra osobnosti Eva Raková – Plisňáková a ďalší potomkovia a členovia širšej rodiny Rakovcov.
Hostia na podujatí zapálili štyri sviece na adventnom venci. Spoločne v predvianočnej atmosfére spomínali na básnika, ale i čerpali z eróznych podôb adventných odkazov a posolstiev v duchu tradície, akú v Hradišti pod Vrátnom posledné tri roky do vlaňajška prežívali aj vedno so saleziánom Donom Antoniom Srholcom, ktorý adventné stretnutia po tri roky moderoval a besedujúcich o 100-ročnici Jána Raka  pozdravil listom. Na podujatí si viacero predchádzajúcich ročníkov adventných stretnutí priblížili premietnutím  fotografií.

Medzi vzácnymi hosťami bola aj dcéra skalického rodáka – nadrealistického básnika Pavla Bunčáka Milica Bunčáková-Lustigová.
Básnické dielo Jána Raka staršieho nie je rozsiahle, no stalo sa neodmysliteľnou organickou súčasťou modernej slovenskej poézie 20. storočia.  K literárnej tvorbe Jána Raka podnietil skalický rodák - básnik Pavel Bunčák, jeho kolega v práci na Riaditeľstve štátnych železníc v Bratislave. Roku 1939 ho uviedol do skupiny nadrealistov. S ich manifestačným vystúpením  sa spájajú jeho tvorivé začiatky, zachované  v reprezentatívnych generačných zborníkoch „Vo dne a v noci“ z roku1941 a „Pozdrav“ z roku 1942. Ján Rak v nich publikoval tiež svoje programovo-teoretické príspevky.     Nadrealisti v poézii využívali snové, asociatívne postupy a nerýmovaný, napohľad neusporiadaný voľný verš. Tým porušili mnohé dovtedy platné a uznávané poetické kánony. Ján Rak nadrealizmus vnímal ako „nové ohnivko vo vývinovom reťazci básnických smerov.“ Zaznelo okrem iného zo životopisu osobnosti, ktorý za Záhorskú knižnicu prečítal Milan Soukup. Z bibliografie básnika vyberáme. „Jeho básnickým debutom bola zbierka Je vypredané (1942), v ktorej spracoval zážitky z detstva, ďalej vydal zbierky Nezanechajte nádeje (1946), Vietor krvi (1948), Pieseň mierových rúk (1949), Moja krajina (1953), Plenér (1962), V údolí slnka (1965, výber), Neslýchané stretnutie (1967). Posmrtne ešte vyšli výbery básni Poslední gladiátori (1970), ľúbostnej poetiky Nadarmo  odídeš (1971) a Slnečný plenér (1980)... Ján Rak zomrel 6. októbra 1969 v Bratislave vo veku 54 rokov.“
Básnik počas adventného stretnutia bol vo svojom rodisku „prítomný“ prostredníctvom synových spomienok pri premietaní fotografií z rodinného archívu a jeho poézia zaznela z viacerých ukážok. Súčasťou podujatia k 100-ročnici Jána Raka bola výstava fotografií a kníh s jeho poéziou i s tvorbou oboch jeho básnických pokračovateľov – Jána Raka mladšieho a Evy Rakovej – Plisňákovej.
Adventné stretnutie symbolicky obohatil i posledný žijúci nadrealistický prozaik, básnik, prekladateľ, ale i scenárista a výtvarník Albert Marenčin (1922) pozdravným listom, z ktorého vyberáme: „Janko Rak patril k tým ľuďom, ktorých mal na mysli filozof Nietsche, keď povedal, že v každom človeku drieme básnik, len nie každý ho v sebe prebudí. Môj priateľ Janko Rak to dokázal, a nielenže ho v sebe prebudil, ale celý život ho v sebe opatroval a pestoval, takže Janko rástol na materinskom mlieku fantázie a na každodennom chlebíku rodičovsklej lásky a vyrástol na veľkého človeka a básnika...“
Do adventnej besedy s posolstvom adventu a Vianoc sa popri starostovia občanoch Hradišťa pod Vrátnom básnikových potomkoch zapojil i učiteľ Peter Pavol Uhlík z Brezovej pod Bradlom a riaditeľka Záhorskej knižnice v Senici Katarína Soukupová.

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20160118_rak{/gallery}