Spomienkové oslavy 175. výročia kodifikácie spisovnej slovenčiny v Hlbokom s novou sochou Jozefa Miloslava Hurbana

Pred 175 rokmi sa tu písali dejiny slovenského národa. Na fare v Hlbokom sa 16. júla 1843 stretli Štúr, Hurban a Hodža, aby tu prerokovali podobu spisovnej slovenčiny ako oficiálneho jazyka Slovákov. Ich návrh sa napokon stal tak potrebným zjednocujúcim prvkom slovenského národa. Podčiarkol vo svojom príhovore predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič v nedeľu 21. októbra 2018 na Spomienkových oslavách 175. výročia kodifikácie spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenských nárečí. Kodifikácia, odobrená aj uznávaným bardom - básnikom Jánom Hollým (za katolícku konfesiu a predstaviteľov bernolákovskej západoslovenskej podoby slovenčiny) bola jedným z najvýznamnejších momentov našej histórie, „ktorý v konečnom dôsledku Slovákov zaradil medzi rovnoprávnych a rešpektovaných členov rodiny európskych národov“. Zaznelo v príhovore trnavského župana.

Súčasťou osláv boli Služby Božie, na ktorých senický evanjelický farár Juraj Ševčík, v ktorého správe je aj Pamätná hlbocká fara, medzi hosťami privítal župana Jozefa Viskupiča, ale tiež konseniora Petra Švehlu, skalického farára, farára Samuela Mišiaka z Myjavy, už na dôchodku niekdajšieho hlbockého farára Miroslava Hvožďaru staršieho, predstaviteľov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (Jána Jurana a spolupracovníkov), predstaviteľa Matice slovenskej (Štefana Martinkoviča). Privítal tiež hostí z Austrálie – honorárnu konzulku Eugéniu Mocnayovú s manželom Pavlom. A všetkých predstaviteľov inštitúcií nielen v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja, ale aj jednotlivcov, ktorí majú na srdci zachovanie a rozvíjanie dedičstva predkov. Osobitne privítal autora sochy, ktorú na slávnosti odhalili – rezbára Andreja Iršu z Kátova a renomovaného interpreta umeleckého slova - herca a recitátora Juraja Sarvaša.
V priebehu Služieb Božích i v príhovoroch a v hudobnom programe (spev Boženy Vojtkovej v sprievode Ondreja Hluchého) rezonovala nosná idea spomienkovej udalosti - jazyk ako hybná sila národného zjednotenia a spolupráce.
Starosta Hlbokého Miloš Čobrda na oslavách pripomenul aktivity investované do obnovy evanjelického chrámu a fary i motívy, ktoré vedúce k vzniku lipovej sochy Jozefa Miloslava Hurbana. „Myšlienka na zhotovenie tejto sochy sa zrodila tento rok, keď sme po obhliadke arboristom museli vyrezať jednu z najkrajších líp v našom starom cintoríne. Lipa bola síce napadnutá drevokaznou hubou, ale veľká časť kmeňa bola zdravá. V dobrom stave. Na doporučenie pani riaditeľky Záhorského osvetového strediska som oslovil pána Iršu, ktorý si bol kmeň obhliadnuť a sochu vyrobil….“ V pasáži o obnove pamätnej fary a chrámu uviedol: „V mene cirkevného zboru ďakujem za finančné dotácie z Ministerstva kultúry v celkovej výške 136900 eur. Celkové náklady – získané financie na rekonštrukciu boli vo výške 170-tisíc eur… Ďakujem všetkým bohumilým darcom v obci Hlboké, Trnavskému samosprávnemu kraju i všetkým brigádnikom, ktorí priložili ruku k spoločnému dielu...“
Autor sochy Andrej Irša vo vyznaní z práce na drevorezbe osobnosti Hurbana okrem iného spomenul: „Rezbárstvo je môj život...Som rád, že práve táto socha vznikla technológiou, ktorá bude ako prvá v metodickej príručke, ktorá vzniká na Slovensku.“ Budú v nej svetové štandardy pre opracovanie dreva a socha sa dostala do druhého vydania príručky, ktoré bude mať aj anglickú aj slovenskú verziu a uvedenie do života ju ešte len čaká. Socha bola výsledkom spolupráce. Uviedol Andrej Irša a použil obrazné prirovnanie: „Aj púšť tvoria len zrnká piesku. Strom tvorí les. A ľudia, ktorí sme tu, tvoríme určitú komunitu. Všetko ide lepšie, keď si vieme nájsť cestu k sebe a chceme si pomáhať. Ja som dostal žezlo od svojho učiteľa Ivana Tomeša, potom neskôr od Františka Gajdu. Boli to moji učitelia, ktorým za veľa vďačím. A trošku by som pripodobnil aj ten odkaz Štúra, Hubana a Hodžu, že každý dostaneme odkaz v nejakom inom smere. Niekto v tom slove, niekto v remesle...Budem rád, ak sa moja práca bude páčiť.“
Dôstojným obohatením osláv bola i „báseň v próze“ v interpretácii Juraja Sarvaša, ktorý prednesený text uviedol takto: „V takýto jesenný čas roku 1869 sa doktor Jozef Miloslav Hurban z hlbockej fary vydal na púť do Pešti, pretože bol súdený v Pešti za článok „Čomu nás učia dejiny“, ktorý uverejnil v Pešťbudínskych vedomostiach o národnostnej rovnoprávnosti. Múdrosť Hurbanova prerástla aj do dnešných dní...“
Dôstojná oslava výročia pripomenula odkazy predkov súčasníkom. Nová socha bude umiestnená do Pamätnej izby Jozefa Miloslava Hurbana v Hlbokom.

Text a foto: MILAN SOUKUP

{gallery}20181022_hlboke{/gallery}