Rozborové semináre - najlepšia spätná väzba pre súťažiacich na XXXI. Literárnej Senici Ladislava Novomeského 2017

„Dobrý deň!  Chceme Vám poďakovať za krásny a obohacujúci program v Literárnej Senici Ladislava Novomeského 2017.  Veľmi si vážime, že súčasťou Vášho programu sú aj odborné rozbory,kde sa vždy dá dozvedieť niečo zaujímavé, čoho sa dá zachytiť v budúcnosti pri tvorbe.  Tiež ma veľmi potešila informácia, že vo Vašej súťaži neujde pozornosti ani pedagóg. Je to veľmi pozitívna spätná väzba, keďže žiaľ, vo viacerých súťažiach sa práve na nich zabúda, čo je škoda...“ Vybrali sme z ohlasu na XXXI. ročník LSLN 2017, ktorý nám dnes elektronicky poslala pani Veronika Ibrahimi, mama Marianny Ibrahimi z Topoľčian, ktorá si včera zo Senice odviezla Cenu Literárneho informačného centra za prózu.

11-ročná Marianna sa na rozborovom seminári stretla so spisovateľom a vysokoškolským pedagógom Pavlom Rankovom a Iris Kopcsayovou z LIC, ktorá na jej adresu povedala: „Babinec a začarovaný les (divadelná hra)Hoci sa inak nevyžívam v čítaní textov divadelných hier, radšej ich vidím zinscenované na javisku, pri tomto texte som si zrazu uvedomila, že mu vlastne nemám veľmi čo vytknúť, že sa nenudím, a teda že je dobrý. Súťažiaca veľmi dobre zvládla žáner divadelnej hry. Zrejme toto bude aj do budúcnosti jej parketa.“
Ocenení autori sa aj adresne dozvedeli, čo sa dá v ich tvorbe zmeniť k lepšiemu, na čo sa sústrediť, ak sa ešte objavujú chyby a chybičky.
Aj držiteľ Hlavnej ceny za poéziu – Ceny predsedu Trnavského samosprávneho kraja študent Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave 21-ročný Seničan Michal Sabol dostal včera v Záhorskej knižnici v Senici spätnú väzbu. Na rozborovom seminári s porotkyňami Evou Tomkuliakovou a Danou Podrackou z Literárneho informačného centra v Bratislave počul, či si zvolil dobrú cestu k tvorbe. Ale aj reagoval na otázky.
Poetka D. Podracká v Michalovej tvorbe okrem iného podčiarkla: „Hlavná cena Laca Novomeskému za poéziu patrí Michalovi Sabolovi zo Senice, za cyklus štyroch básní: Izevel, Katharsis, Camera obscura a Oheň epigónov. Jazyk mladého 21-ročného básnika je hodný Novomeského odkazu. Prináša magické pohľady na prastaré témy ženy, kozmu, duše. Texty sú na hranici metafyziky. Báseň Izevel pripodobňuje stretnutie sa so ženou so stretnutím v jazyku, konkrétne jidiš. Múzou je Žaneta, nie z mäsa a kostí, ale bytosť, putujúca po nebi (kde onen jazyk sídli), „želiezko do básnikovho ohňa“. Ide o pôsobivé prepojenie alchýmie túžby a predstavy, ktoré sú stavebnými kameňmi dobrej poézie. Báseň Katharsis skúma oslobodenie mysle cez nočného motýľa, vlietajúceho do plameňa ako fénix. Vnútorné očistenie sa spája s pocitmi zdania, indigovým kvetom, bylinami, mimózou. Kvetena básne pomáha lyrickému subjektu transformovať seba samého na motýlí let, ktorý sa v plameni stáva kataraktickým účinkom umlčiavania toho, čo je natoľko subjektívne, že to nie je vyslovené do konca, do dna. Camera obscura alebo pokúšanie právd zapadá do básnického cyklu svojím prevráteným opakom videnia súvislostí vecí (ako to robí camera obscura). Onou schránkou, kde sa obrazy premietajú, je duša, vnútro básnika. Báseň je ozvláštnená aj metaforickou vizualizáciou erotického zážitku. Oheň epigónov alebo vôľa k jednému zachytáva mozaikovitú formu videnia skutočnosti, ktorá sa usiluje byť jednotnou, celistvou, akoby prahla po vôli k jedinému, ktorú jej môže dať len človek. V tomto prípade básnik.“
Fotogalériou z rozborových seminárov v Záhorskej knižnici v Senici 7. decembra 2017 predpoludním ponúkame aspoň vizuálnu mozaiku z dialógu o tvorbe, ktorý špecifickým spôsobom napĺňal poslanie súťaže – pomáhať talentom rásť.

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20171209_lsln_seminare{/gallery}