Pribudli osobnosti na Záhoráckej stene slávy

Renomovaný libretista Pavol Braxatoris a úspešná režisérka Anna Gamanová

Vo štvrtok 18. augusta 2016 v rámci hudobnej akcie „Nočná Senica“ primátor mesta Branislav Grimm a prezident „recesistickej“ Záhoráckej svojpomocní sebjestační republiky (ZSSR) Pavol Nemec Lelín odhalili na Záhoráckej stene slávy senického domu kultúry dve nové „hviezdičky“ s menami celoslovensky významných osobností spojených s populárnou hudbou a divadlom.

Libretista Pavol Braxatoris (1909-1980)

Pavol Braxatoris sa narodil ako siedme dieťa v rodine evanjelického kňaza, básnika, redaktora a prekladateľa Martina Braxatorisa - Sládkovičova (1863-1934). Bol vnukom štúrovského básnika Andreja Sládkoviča (1820-1872). Jablko teda nepadlo ďaleko od stromu.
Do svojich 45 rokov pracoval P. Braxatoris v Senici. Od 22. januára 1946 bol prednostom ONV. „Mojimi hlavnými zásadami pri výkone úradnej funkcie boli: ľudskosť, spravodlivosť a sociálny cit. Dodržiaval som ich často na úkor svojej popularity u politických činiteľov.“ Píše sa v knihe Zory Ševčíkovej (1939) - libretistovej dcéry - nazvanej „Pavol Braxatoris“. V Galérii osobností slovenského divadla ju nákladom 200 kusov roku 1998 vydalo Združenie slovenských divadelných teoretikov a kritikov vo Vydavateľstve Talia Press.
Na Záhoráckej stene slávy sa ocitol P. Braxatoris ako „dvorný“ libretista hudobného skladateľa Gejzu Dusíka (1907-1988), s ktorým spolupracoval 4 desaťročia. Vďaka piesňam tejto zohranej dvojice sú mnohé už nesmrteľnými melódiami a operetnými áriami. Libreto Dusíkovej Modrej ruže – kráľovnej medzi slovenskými operetami  napísal ako 25-ročný. Premiéru mala roku 1939.
Texty prvých dvoch tanečných piesní k hudbe Josefa Stelibského (1909-1962) napísal Pavol Braxatoris už počas štúdia práv na Karlovej univerzite v Prahe (1933) zavŕšeného doktorátom. S Gejzom Dusíkom spoločnú „hviezdnu“ púť históriou slovenskej operety a populárnej hudby ako jej spoluzakladatelia odštartovali roku 1934  keď sa Pavol Braxatoris stal koncipistom na Krajinskom súde v Bratislave. Od 6. septembra už pracoval na Okresnom národnom výbore v Senici. Od 1. augusta 1935 bol právnikom a priestupkovým sudcom na Okresnom úrade v Senici.  Jeho manželka Emília, rodená Krištofová, s ktorou sa vzali 10. júna 1936, bola ctiteľkou slovenského  ľudového umenia a v niektorých operetách hrala.
Do svojich 45 rokov žil Pavol Braxatoris v Senici a štvrť storočia prežil s rodinou v Bratislave. Tam bol od roku 1953 i riaditeľom sekretariátu Zväzu slovenských skladateľov, pracoval v Mestskom múzeu (1961-1974), skladal texty piesní, prekladal a tvoril operetné libretá. „Touto činnosťou snažím sa prispieť k úsiliu o vytvorenie novej operety, ktorá vedľa zábavnej funkcie má i výchovné poslanie. Doterajšie pekné úspechy operiet Zlatá rybka (1954) a Hrnčiarsky bál (1956) dodávajú mi chuť do ďalšej práce.“ Konštatuje P. Braxatoris v knihe  označenej  ako „vyznanie potomkov tomuto neskonale skromnému láskavému a pracovitému človeku“. Jeho druhá dcéra Alexandra Braxatorisová (1937-2012) bola dramaturgičkou, prekladateľkou a tiež libretistkou.
Viac ako dvesto piesní, libretá siedmich operiet, preklady libriet operiet zahraničných autorov (Lehár, Strauss,...) Aj to bol Pavol Braxatoris. Dodnes v éteri u nás i v zahraničí znejú piesne dvojice Dusík-Braxatoris interpretované poprednými spevákmi. Sú značkou najvyššej kvality a vynikajúcim kultúrnym vývozným artiklom. Dôkazom môžu byť  mnohé zľudovené - Rodný môj kraj, Tak nekonečne krásna, Marína, Len bez ženy, Tá modrá ruža vám povie, Čo sa mi môže stať, Pieseň o rodnej zemi, Ja som optimista…

Režisérka a učiteľka Anna Gamanová (1958-2001)

1. septembra 2016 uplynie už 15 rokov od úmrtia pedagogičky - duše Literárno-dramatického odboru Základnej umeleckej školy v Senici – Anny Gamanovej, ktorej meno na Záhoráckej stene slávy pribudlo po zásluhách o divadlo, prednes umeleckého slova a rozvíjanie práce s hereckými talentmi. Prostredníctvom lásky k divadelnej múze - Tálii kliesnila mládeži i chodníčky a cesty k literatúre.
Hoci zomrela ako 43-ročná, mnohí súčasní bábkoherci, činoherci, muzikáloví i televízni herci, ktorí zakotvili na profesionálnych scénach na Slovensku i v Česku, môžu Anne Gamanovej vďačiť za to, čo v nich prebudila, trpezlivo pestovala a tvorivo rozvíjala. Angažovala sa tiež v Amatérskej divadelnej únii, pracovala s recitátormi, detskými i dospelými ochotníckymi divadelníkmi. Organizovala ETUD-y (Experimentálne tvorivé umelecké dielne) v netradičných prostrediach, pracovala s M-divadlom, na FEDIM-och (Festivaloch divadla mladých) praxou s mladšími i s rovesníkmi, mladými hereckými, dramaturgickými, scénografickými i režisérskymi talentmi priradila k mestu Senica i prívlastok „divadlom iných inšpirujúce“.
Súbory „Zádrapky“ – Záhorácke dramatické pokusy, ktoré umiestnenie hviezdičky Anny Gamanovej na Záhorácku stenu slávy kedysi odštartovali, pod rovnakým pri Základnej umeleckej škole v Senici pôsobia dodnes.
Hviezdoslavov Kubín, Chalupkovo Brezno, Belopotockého Mikuláš, Scénická žatva v Martine,...tam všade patrili jej odchovanci k najlepším.  S alternatívnymi javiskovými formami žali úspechy i v cudzine (Liverpool, Londýn, Glasgow, Dortmund, Rudolstadt, Ankara...) Režisérkino meno nesie i regionálna súťaž detskej dramatickej tvorivosti okresov Senica a Skalica - Senické zrkadielko Anky Gamanovej.
Bibiána Ondrejková, Helena Krajčiová, Gregor Hološka, Ján Slezák, Miroslava Pavlíková, Zuzana Ožvoldíková, René Parák, Vladimír Adásek, Martina Klimáčková, Daniela Cádrová, Natália Drabiščáková,  Renáta Rundová, Ján Hyža a mnohí iní si  kreatívny režisérsky a pedagogický odkaz Anna Gamanovej nesú v živote naďalej, hoci ona už od 1. septembra 2001 medzi nami nie je.
Jej pokračovateľmi v literárno-dramatickej práci  v divadle, s hereckými i recitátorskými talentmi na Záhorí sú Štefánia Jánošová, Iveta Fodorová, Ľuboslava Pavesková, Jana Kutalová, či z odchovancov M-divadla tiež protagonisti Záhoráckeho divadla zo Senice s režisérom Ivanom Fodorom.

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20160823_stena{/gallery}