Pavol Országh Hviezdoslav odišiel na literárne nebesia pred 95 rokmi

8. novembra 2016 uplynulo už 95 rokov od úmrtia jendého z najvýznamnejších slovenských básnikov, prekladateľov i dramatikov – občianskym povolaním advokáta Pavla Országha Hviezdoslava. Narodil  sa 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne na Orave a zomrel v Dolnom Kubíne 8. novembra 1921.
Po gymnaziálnych štúdiách v Miškovci a Kežmarku, kde zmaturoval roku 1870, študoval na Právnickej akadémii v Prešove. Prax advokátskeho pomocníka  a kocipienta pred advokátskymi skúškami (v Budapešti 1875) absolvoval v Turčianskom Svätom Martine, Dolnom Kubíne a v Senici (1874-1875).

So Záhorím spájame Hviezdoslava aj s jeho knižnou prvotinou, ktorá vyšla v Skalici roku 1868 ako Básnické prviesenky Jozefa Zbranského.
Pseudonym „Hviezdoslav“ začal Pavol Országh ako básnik používať už v Senici, no po prvý raz ho oficiálne vytlačili až Národné noviny roku 1877 pod nekrológom za senickým rodákom a prvým podpredsedom Matice slovenskej Viliamom Paulínym Tóthom.
V Senici na cintoríne nájdeme aj Hviezdoslavov epitaf práve na náhrobku advokáta Štefana Fajnora, u ktorého praxoval pred advokátskymi skúškami. Štefan Fajnor patril k obhajcom slovenských vlastnencov v čase najsilnejšej maďarizácie a zhudobnil verše Karola Kuzmányho „Kto za pravdu horí“, čím sa zaslúžil o vznik jednej z najkrajších a najvýznamnejších slovenských hymnických piesní.

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20161109_hviezdoslav{/gallery}