Na dovolenku s knihou… Vieme o sebe dosť? Koloman Sokol a sokolíci…

Keď hrali naši „sokolíci“ (ako ich označovala tlač) futbalisti do 21 rokov na Majstrovstvách Európy v Poľsku, cestoval som zo Senice do Liptovského Mikuláša. Ešte som netušil, že tam nájdem aj pre mňa dovtedy neznáme spojenia medzi  Sokolom, Záhorím, Liptovom a USA.

Vyjdúc zo železničnej stanice  v Liptovskom Mikuláši, na hostinci oproti s presvitajúcim ešte historickým maďarským názvom, uvádza malá pamätná tabuľka, že práve tam  (kde bol neskôr i nevestinec a je herňa) sa narodil jeden z najvýznamnejších slovenských maliarov a grafikov – Koloman Sokol (1902-2003). V meste som 14. júna 2017 počas Stoličných dní s mnohými kultúrnymi aktivitami medzi jarmočníkmi našiel i stánok Jozefa Húška zo Sekúľ so Sekulskou keramikou. A od stánku ani nie 100 metrov v rohu historického námestia oproti kostolu ma pútač upozornil na novinku.
Niekdajšie (od 12. decembra 2002 fungujúce) Centrum Kolomana Sokola (vytvorené pri storočnici grafikovho narodenia) v Pongrácovskej kúrii (v najstaršej svetskej budove v Liptovskom Mikuláši) 6. júna 2017 po modernizácii vznikla Galéria Kolomana Sokola. Pribudli tam obrazy, socha, dokumenty, fotografie, rekvizity, vzácne predmety, ktorých sa grafik dotýkal, lodný kufor, s ktorým odišiel za oceán, gramofón s platňami, ktoré v Mexiku či v USA v Tuscone v štáte Arizona rád počúval...
Zanietená sprievodkyňa v Galérii K.S. Katarína Vladulovičová (FOTO č. 10) ma pri prehliadke expozície podchvíľou upozornila na takú či onakú kuriozitu a výnimočnosť. Grafik v mojom vedomí zo všeobecne známych encyklopedických kontúr nadobúdal i nový, tretí a štvrtý, nielen ten virtuálny rozmer. Niekoľko „pikošiek (pikantérií)“ vyberám aj pre čitateľov webovej stránky Záhorskej knižnice v Senici.
O Kolomana Sokola, keď ho mama opustila, sa od jeho šiestich rokov staral strýko. V Košiciach sa učil za údenára. No stretnutie s doktorom Mathém, ktorý v ňom odhalil výtvarný talent, nasmerovalo Kolomana inam.  Do Súkromnej školy Eugena Króna (1882-1974) v Košiciach, Súkromnej školy Gustáva Mallého (1879-1952) v Bratislave, kde bol jedným z jeho prvých žiakov.
Gustáv Mallý sa narodil vo Viedni, ale ako sedemročný sa vrátil s rodičmi do Skalice. Po ukončení štúdií v Prahe a Drážďanoch sa oženil a krátko býval v Malom Tŕní (terajšie Vinosady). Odtiaľ sa v roku 1908 presťahoval do Pezinka.
Koloman Sokol absolvoval i štúdiá v Prahe u Maxa Švabinského (1873-1962), štipendijný pobyt v Paríži, kde sa stretol i s Pablom Picassom. To boli niektoré míľniky na jeho ceste za úspechom, ceste lemovanej i problémami a príkoriami.
V Mexiku Koloman Sokol, kam ho pozvali, založil odbor grafiky na Akadémii výtvarných umení. Dosiahol tam výrazné úspechy. No tamojšie vysokohorské prostredie  (2000 metrov nad morom) nevyhovovalo zo zdravotných dôvodov jeho manželke Lýdii (1907-2010), grafičke, dcéra známeho sochára Kratinu, nuž sa presťahovali do USA do New Yorku. Po druhej svetovej vojne sa vrátili na Slovensko. Ale rôzne problémy a nakoniec i zmena politického systému v roku 1948 Kolomana Sokola primäli natrvalo odísť za Atlantik. Po New Yorku sa presťahovali do Bryn Mawr, kde manželka učila na škole a Koloman Sokol sa mohol naplno pohrúžiť do svojej práce grafika.
Syn Kolomana Sokola Juraj (George) – lekár raz otcovi priniesol psíka, určeného na lekárske pokusy, ktorému hrozilo, že posledný pokus už neprežije. Otec ho (podľa spomienok PhDr. Ivana Jančára – riaditeľa Galérie mesta Bratislava) natoľko vystrábil, ozdravil a vychoval, že sa medzi nimi vytvorilo také silné puto, že po psíkovej smrti sa grafik a maliar často podpisoval na svojich dielach i jeho menom Sumbo, alebo i menom ďalšieho svojho psíka - Brtko.
Koloman Sokol sa na otvorení Centra Kolomana Sokola v decembri 2002 osobne nezúčastnil, zomrel mesiac po svojej stovke roku 2003. A jeho manželka Lýdia za dožila takmer 104 rokov.
Ešte jedno spojenie Sokola so Záhorím. Časť exponátov Galérie či vystavených artefaktov z umelcovej pozostalosti vlastní alebo spravuje Spoločnosť Kolomana Sokola, ktorého predsedníčkou je PhDr. Zuzana Gažíková (na FOTO č. 20 vpravo), pochádzajúca zo Závodu na Záhorí, dnes riaditeľka Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku.
Koloman Sokol je síce v rôznych politických a spoločenských obdobiach našej histórie vnímaný a hodnotený rôzne. Isté však je, že je svojím dielom a významom vo výtvarnom umení jednou z najvýznamnejších osobností pôvodom zo Slovenska, o ktorých svet naozaj vie. A mali by sme o ňom vedieť dosť aj my doma. Možno práve zastávkou v Galérii Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši. Nájdete tam i gitaru, na ktorej hrával, v oknách kaktusy, ktoré patrili k jeho rastlinným súpútnikom v Mexiku či v Arizone v USA. Ak budete počas dovolenky v Mexiku, v Mexico city na tej najväčšej triede neďaleko galérie známej mexickej výtvarníčky Frídy Kahlo, nájdete vraj spomienkový parčík so zmienkou o Kolomanovi Sokolovi, ako pedagógovi a zakladateľovi grafiky v Mexiku.
Socha Kolomana Sokola od Jána Frančáka vo foyeri Galérie K.S. nazvaná „Hľadanie dobra“ je z epoxidovej živice a maliar a grafik sa cez prázdny rám pozerá kamsi dohora. Ako povedal pre MY – Liptovské noviny číslo 23 z 13. júna 2017 autor sochy – Ján Frančák, „Koloman Sokol si vytvoril vlastný svet, ktorý nazval Kaburuba, bolo to jeho útočisko pred zlobou sveta. Chcel som poukázať na jeho špecifický pohľad na svet. Zobrazujem ho pri pohľade na nebo - do výšin, kde vidí svoju pravdu, spravodlivosť, zmysel života...Chcel som, aby podoba bola nielen vonkajšia, ale aj vnútorná.“
Osobnosť grafika a maliara Kolomana Sokola popri jeho galérii na Liptove môžete spoznať aj prostredníctvom katalógov k jeho výstavám, či z knihy fotografa Tibora Huszára (1952-2013), alebo PhDr. Ivana Jančára. Spolu s americkou výtvarnou teoretičkou Lee Karpiscak vydali aj knihu „100 neznámych diel Kolomana Sokola“.

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20170629_sokol{/gallery}