Týždeň slovenských knižníc 2019

Spisovateľka Svetlana Majchráková na návšteve v Záhorskej knižnici v Senici

Na stretnutie s autorkou literatúry pre deti Svetlanou Majchrákovou v Záhorskej knižnici v Senici 7. marca 2019 predpoludním zavítali striedavo dve skupiny detí. Najskôr s ňou v sprievode pani učiteľky  Beaty Kádekovej besedovali žiaci IV. A zo Základnej školy s Materskou školou na Mudrochovej ulici v Senici. A po nich dvadsiati piataci zo Základnej školy s Materskou školou v Cerovej, ktoré prišli s pani učiteľkami Silviou Gažovou a Miriam Chlupíkovou.

            Obe stretnutia sa, aj podľa reakcie spisovateľky, vyznačovali živým záujmom detí, vzájomným dialógom, ktorý na jednej strane obohacuje, vzdeláva i vychováva deti, a na druhej strane je pre autora spätnou väzbou – či to čo robí s láskou, má zmysel.

            Aj panie učiteľky deti sprevádzajúce majú pri besede so spisovateľkou šancu – otestovať svoje výchovno-vzdelávacie metódy, prehĺbiť ich aj ozvláštniť.

            Mladých čitateľov Svetlana Majchráková zaujala i postrehmi z detstva, keď vyrastala v neďalekých Šelpiciach, „kde aj rozum nalievali, ale len doobeda“ a chodila do školy v Boleráze. Žije v Trnave a pracuje na Trnavskom samosprávnom kraji. V srdečnom dialógu zazneli tiež epizódy o tom, ako si chcela „vystreliť zo slovenčinárky a päťka ju neminula“. A nielen deti nachytala otázkou – čo na škole mala rada. Deti hádali – slovenčinu, matematiku, čítanie, chémiu, geografiu, telocvik...Nič nebolo správne. Skúsila uhádnuť pani učiteľka Kádeková: „Ja viem, dejepis...“ Ale ani ona sa do správnej odpovede netrafila: „Na škole som najviac milovala – prázdniny!“ Vysvetlila Svetlana Majchráková a zožala súhlasný smiech detí. Na besede čitateľom zo Senice i z Cerovej priblížila aj vďaka tlačovému hárku, ako sa vyrába kniha. Porozprávala o vzájomnej spolupráci s ilustrátorkou svojich kníh Oksanou Lukomskou, pôvodom z Ukrajiny, žijúcou v Brestovanoch, s ktorou sú už taký tvorivý tandem. A deti sa dopočuli aj o ilustrátorovi Stanislavovi Lajdovi, ktorý už k svojmu menu získal aj prívlastok „slovenský Leonardo“ aj vďaka svojmu záujmu o dielo Leonarda da Vinciho. Niektoré jeho diela aj s použitím prírodných farbív ako za Leonardových čias úspešne reprodukuje.

            Deti – poznáte príbeh o únose Krásnej Heleny a Trójskej vojne? Piataci z Cerovej sa dozvedeli veľa  zaujímavého zo stredoveku, ktorý v historických príbehoch Svetlana Majchráková zachytáva, dotvára a sprostredkúva čitateľom. Podobný príbeh o unesenej priblížila deťom na jednom hrade u nás v Malých Karpatoch. Keď Peter Bakič uniesol  krutému manželovi Zuzanu Forgáčovu a žili spolu na hrade Ostrý Kameň.

            Obe besedy so Svetlanou Majchrákovou zaujali deti aj panie učiteľky. Mňa však trocha zamrzelo, keď si štvrtáci zo Senice ani piataci z Cerovej nemohli kúpiť všetky knižky, o ktoré aj vďaka prečítaným ukážkam mali skutočne živý záujem. Teta spisovateľka si na besedu do Senice vzala totiž málo kníh.  Skupinka piatakov z Cerovej mala pred besedou aj zmapovaný autorkin štýl písania i témy jej kníh, veď mali prečítané príbehy z jej knižiek – Kráľovná, Legenda alebo Zrada, česť a tajomstvo.

            A na čo z tvorby Svetlany Majchrákovej sa môžu aj čitatelia v Záhorskej knižnici v Senici tešiť najbližšie? Už sa v jej domácej spisovateľskej pracovni rodia nové tituly: „Tento rok máme odvážne plány. Chceli by sme, ak sa to vydarí, dve knižky. Prvá knižka by bola detská, pretože menší čitatelia si ju pýtajú... Mala by to byť kniha s názvom Kominár alebo Chyťme šťastie za gombík. Uvidíme, ešte je to len pracovný názov. Predstavujem si, že bude veľmi ilustrovaná, taká veselá (o kominárovi, ktorému sa stále lepí smola na päty). A  druhá knižka - uvidíme, či sa ju podarí zasponzorovať z Fondu na podporu umenia,  by bola kniha Rytier s drakom v erbe. Voľné pokračovanie knihy Kráľovná, ktorá vyšla minulý rok. Knižka Rytier je určená pre starších čitateľov, najmenej druhostupniarov a vyššie, stredoškolákov i mamičky. Trochu historická fikcia, romantická a dobrodružná. Dúfam, že  sa bude páčiť aj tá.“  Podľa odozvy na besedách v Senici – verím, že tak bude.                    

Text a foto: Milan Soukup

{os-gal-12}