K nedožitým 60. narodeninám v ZUŠ v Senici spomínali na režisérku Annu Gamanovú

Zomrela vo veku 43 rokov (1. septembra 2001) a už 17 rokov po nej ostal „naplnený okamih“. PaedDr. Anna Gamanová v Senici, na Záhorí i na divadelnom Slovensku zanechala viditeľnú stopu. Divadelno-hudobným pásmom súčasnej tvorby žiakov ZUŠ v réžii Lindy Petrákovej sme si 25. mája 2018 v koncertnej sále senickej zušky pripomenuli osobnosť, ktorej hviezdička je jednou zo šiestich na Záhoráckej stene slávy.

Necelé tri desiatky účinkujúcich (žiaci i pedagógovia) a ďalší ako súčasť happeningu pred podujatím pred školou a v priestoroch školy, kde Anna Gamanová bola zakladateľkou a doteraz najúspešnejšou reprezentantkou Literárno-dramatického odboru senickej ZUŠ, vytvorili obraz ženy, ktorá spomedzi nás nečakane a tragicky odišla, ale zároveň s nami ostala…
Výstavy fotografií, tablá po stenách školy, ale aj premietaný televízny dokument s Ankinými odchovancami a ňou ako renomovanou režisérkou, to všetko vzájomne sa dopĺňajúc, vytvorilo pestrú mozaiku. Moderátori Katarína Danišová a Martin Očko priebežne načierali do spomienok pamätníkov i odchovancov režisérky. V programe Anna Gamanová „ožila“ vo vyjadreniach režisérov Jozefa Krasulu, Jana Antonína Pitínskeho, i ďalších ľudí okolo divadla zo Slovenska i Česka (Peter Jankú, Jaroslava Čajková z Národného osvetového centra,…). Odzneli i spomienky jej syna Radoslava Gamana.
Pri mnohých divadelných úspechoch režisérky Anny Gamanovej a ňou založeného súboru Zádrapiek (Záhoráckych dramatických pokusov) bol i výtvarník a tvorca scény - grafik a dizajnér Milan Mikula.
ETUD – Experimentálna tvorivá umelecká dielňa, či FEDIM – Festival divadla mladých, ktoré viac rokov Anna Gamanová spoluorganizovala a spolutvorila, sa v našej slovenskej divadelnej histórii stali pojmami. V pásme okrem iného zaznelo: „Divadlo, ako ho chápala A. G. je divadlo alternatívne, autorské, postmoderné, experimentálne, nezávislé, divadlo mladých alebo underground. Gamanová v predstaveniach často skúmala vzťah muža a ženy, i vzťahy ako také. Zaujímal ju človek a jeho postavenie v spoločnosti, jeho údel, bezmocnosť, ale zároveň jeho predstavy a sny.“ Takto zachytila tvorbu A. Gamanovej Jaroslava Čajková: „Budovanie atmosféry, zmysel pre magickosť, cit pre jedinečnosť každého herca a recitátora, a následná schopnosť ho podporiť a uvoľniť ho. Naučila ich nebáť sa seba, ale prijať sa takí, akí sú. Pracovala so spontánnosťou, náhodou, prekvapením...“
O svojej učiteľke z literárno-dramatického odboru ústami moderátorov hovorili i jej pedagogickí kolegovia, tiež členovia Zádrapiek, ktorí sa stali buď profesionálnymi hercami, bábkohercami alebo pracujú s divadlom inak (René Parák, Zuzana Polonská Ožvoldíková, Erika Pláňavská, Natália Drabiščáková, Radka Pavlovčinová…)
Na fotografiách z divadelných súťaží a prehliadok z Anglicka, Nemecka, Turecka a ďalších krajín so svojou režisérkou profesionálne postupne rástli ďalší herci – Martina Klimáčková, Bibiana Ondrejková, Ján Slezák, Helena Krajčiová, Ján Hyža,...Štafetový kolík v práci s úspešným divadlom, divadlom poézie a s dramatizáciami literárnych textov od A. G. preberali aj v našom meste ďalší zanietení divadelníci – Ivan Fodor či Linda Petráková, ktorá spomienkový program zostavila. Dramatizácie ktorých autorov v pásme použila? „Boli to autori, s ktorými aj Anna Gamanová pracovala vo svojich textoch. My sme urobili ich výber, niektoré texty boli také, s ktorými sme už v minulosti pokračovali. Boli to anglickí autori Brian Patten, Adrian Henri a podobne. A takisto sme tam mali nášho obľúbeného súčasného českého básnika Jana Těsnohlídka. Celé sme to koncipovali tak, aby sa to aj odvolávalo na minulosť, na prácu Anky Gamanovej, ale zároveň, aby sme tomu vtisli niečo, čo je naše, a čo pokračuje v jej odkaze.“

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20180528_gamanova{/gallery}