Jedinečné jubilujúce osobnosti februára 2019 – vo fonde Záhorskej knižnice v Senici
V Kalendáriu Záhorskej knižnice (ZK) v Senici sa v tomto najkratšom mesiaci roka nachádza veľké množstvo osobností. Viaceré zo svojich rodísk „vyleteli“ do diaľky a svojím životom a dielom dosiahli nezvyčajné „výšiny“ v regionálnom, slovenskom, česko-slovenskom i medzinárodnom kontexte. V knižnom fonde ZK o nich nájde skúmavý čitateľ dôkazy o ich úsilí, cieľavedomosti, životných a pracovných úspechoch, ktorými potvrdili opodstatnenosť nášho uznania.
Hoci sa Pavol Országh narodil 2. februára 1849 (pred 170 rokmi) vo Vyšnom Kubíne na Orave a zomrel v Dolnom Kubíne 8. novembra 1921, tento jeden z najväčších slovenských básnikov a dramatikov, pôsobil ako právnik (advokátsky koncipient pred advokátskymi skúškami) v rokoch 1874 a 1875 v Senici. Tu prijal i svoj pseudonym Hviezdoslav. Pôsobil v kancelárii advokáta a hudobného skladateľa Štefana Fajnora (1844-1909). Vlani Hviezdoslavove Krvavé sonety vyšli i v angličtine (The Bloody Sonnets) v preklade írskeho básnika Johna Minahana (1950), ktorý je i znalcom a prekladateľom básnického diela Ladislava Novomeského (1904-1976). Život a dielo Hviezdoslava mapujú aj knihy senickej rodáčky spisovateľky Jany Juráňovej (Žila som s Hviezdoslavom, Žena moja drahá,…) Medzi fotografiami pod týmto textom nájdete i historickú z roku 1944, keď v Senici odhalili pamätnú tabuľu na dome, v ktorom Hviezdoslav u Fajnora pracoval.
V pondelok 4. februára uplynulo už 110 rokov od narodenia senického rodáka - právnika, textára a libretistu Pavla Braxatorisa (1909-1980). Bol vnukom štúrovského básnika Andreja Sládkoviča (1820-1872) a synom básnika a prekladateľa Martina Braxatorisa – Sládkovičova (1863-1934). Hoci zomrel Pavol 19. januára pred 39 rokmi, s jeho textami sa v populárnych piesňach a v libretách operiet Gejzu Dusíka (1907-1988) Modrá ruža, Pod cudzou vlajkou a iných stretáme v súčasných aranžmánoch v podaní našich i zahraničných interpretov dodnes. Pavol Braxatoris sa radí k najvýznamnejším osobnostiam ako priekopník slovenskej populárnej hudby a spoluzakladateľ slovenskej operety. Medzi fotografiami pod textom nájdete aj dve z rodinného archívu bývalej senickej knihovníčky pani Oľgy Brečkovej, rodenej Šestinovej. Sú na nich sestry Oľga a Irena Šestinové so skupinkou aktérov operety Modrá ruža uvedenej v Senici vo februári 1939.
Od hudby a operety je len na skok k divadlu. S ním je spojený rodák z Gbelov, scénograf a pedagóg Vladimír Suchánek, ktorý sa narodil 15. februára 1934. Srdečne mu gratulujeme k jeho 85. narodeninám. Žije v Bratislave. Do jeho umeleckého a profesionálneho rastu sa aktívne zapojili jeho výtvarní pedagógovia ako scénograf Ladislav Vychodil (1920-2005), maliari Ladislav Čemický (1909-2000) a Ján Mudroch (1909-1968), či kostýmová výtvarníčka Ľudmila Purkyňová (1928-1990). Vladimír Suchánek vytvoril 242 scénických výprav pre naše i zahraničné divadlá v oblasti činohry, muzikálu, operety, opery aj baletu...Mnohé sú zachované v televíznych archívoch a tiež v knižnej podobe v monografii Dany Janáčkovej nazvanej „Vladimír Suchánek Scénografia“ ich nájdete aj vo fonde ZK v Senici: „Posilnený úspešným zavŕšením štúdia vykročil smelo, priebojne a sympaticky, lebo mal všetky predpoklady uspieť vo svoj odbore – maliarsky talent, kompozičné zdatnosti, cit pre dramatické umenie i literárnu predlohu a ich pretavenie do pôsobivej priestorovej scény. A aj uspel.“
Štefan Fajnor (1844-1909), hudobný skladateľ a advokát, rodák z Brezovej pod Bradlom sa narodil 16. februára pred 175 rokmi a zomrel 26. apríla pred 110 rokmi. V našich dejinách ho poznáme jednak ako advokáta prenasledovaných slovenských národných buditeľov v čase národnostného útlaku, ale aj ako zberateľa ľudových piesní a hudobného skladateľa. Už sme spomenuli, že uňho praxoval budúci básnik Hviezdoslav. Traduje sa, že to bolo pre oboch obojstranne výhodné – Pavol Országh sa v rámci prípravy na advokátske skúšky mohol vtedy viac sústrediť na výkon práva a jeho odborný poradca a advokátsky garant v tom čase mal aj viac času komponovať. Ako autor hudby k básni Karola Kuzmányho „Kto za pravdu horí“, ktorá vyšla po prvý raz v Orle Tatranskom v apríli roku 1848 sa Fajnor s Kuzmánym stali spoluautormi jednej z najkrajších dodnes hraných slovenských hymnických piesní. Vo fonde ZK nájdeme i knihu rodáka z Osuského – archeológa, diplomata a spisovateľa Štefana Janšáka (1886-1972) z roku 1935 nazvanú „Život Štefana Fajnora“ (s podtitulom Kultúrne historický obraz). Medzi fotografiami pod textom sú aj hrob Fajnora i smerovník s jeho menom na senickom cintoríne. Hviezdoslav je autorom epitafu na náhrobku a vystihuje Fajnorovo poslanie a jeho životné postoje: „Pravdu hájil, krivdu bil, verný v službe rodu vždycky; z jeho zvukov piesne vil: - tak si z vážnych z hravých chvíľ život skladal harmonicky.“
V monografii obce Kúty, ktorá vyšla pred 14 rokmi sa môžeme stretnúť s ďalším februárovým jubilantom, náboženským spisovateľom, historikom i pedagógom, rodákom z Kútov – Matejom Hésekom, doktorom teológie (1889 – 1973). Narodil sa 23. februára pred 130 rokmi. Študoval v Skalici, Bratislave, Ostrihome a Innsbrucku. Ako kňaz pôsobil v Banskej Štiavnici, Novom Sade, v Bratislave i v Lopašove. Bol dlhoročným pedagógom na gymnáziu v Skalici (1918-1946) a dodnes sú cenné jeho podklady z histórie Kútov, o ktoré sa opierali aj tvorcovia monografie Kúty. Písomnosti z jeho pozostalosti sú zaujímavým štúdijným materiálom vhodným aj na ďalšie spracovanie.
Text a foto: Milan Soukup
