Herečka s literatúrou v krvi - Blahoželáme k dnešným 90. narodeninám národnej umelkyni Márii Kráľovičovej - rodáčke zo záhorskej obce Čáry

Pred 60 rokmi sa v inscenácii „Dovidenia Luciene“ po boku Ela Romančíka v réžii Jána Roháča stala prvou slovenskou televíznou herečkou. Pred 72 rokmi začala hrať ako 18-ročná v Komornom divadle v Martine, vo svojom prvom angažmáne. Členkou Slovenského národného divadla je bezmála 70 rokov. Mária Kráľovičová, rodáčka zo záhorskej obce Čáry, sa narodila 7. júna 1927, práve pred 90 rokmi. Aj vďaka vzťahu ku knihám, k literatúre a divadlu sa stala na Slovensku nezabudnuteľnou hereckou osobnosťou – hviezdou prvej veľkosti. K okrúhlemu jubileu jej srdečne blahoželáme.

Ako dievča cestujúce vlakom medzi Čármi a Senicou sa Mária Kráľovičová kedysi spoznala i osobne so spisovateľom Lacom Novomeským (1904-1976). Pri jeho storočnici od narodenia roku 2004 mu zarecitovala v Prahe, kde kedysi básnik po väzení pracoval v Strahovskom kláštore neďaleko Pražského hradu – v Památníku národního písemnictví.
V novembri 1948, keď Máriu Kráľovičovú režisér Jozef Budský obsadil do roly Maríny od Andreja Sládkoviča, sa aj vďaka tomuto nezabudnuteľnému výkonu jej krstné meno Mária zdvojilo a stala ona sa stala v hereckej rodine i Marínou.
Na javiskách zahrala stovky postáv domácej i svetovej dramatickej tvorby. Keď jej v rodnej obci pred desiatimi rokmi udelili Čestné občianstvo Čár, vybavili sa jej v pamäti i osudové okamihy z mladosti. Cestou z Obecného úradu do kultúrneho domu  v Čároch sa jej vybavili v pamäti i miesta, kde ako dieťa pásavala kozy, kým ju skúsenosť predavačky odevov, či skladníčky a úspech v konkurze do divadla v Martine nevtiahol celkom do víru Tálie. Rovesníčky  z jej detstva zapaľovali v oku herečky iskričky spomienok na radosti i starosti mladej Čáranky, ktorá sa vo veľkom svete divadla premieňa dennodenne na kráľovné, vznešené dámy, ale aj zemité  ženy z mäsa a kostí, inšpirujúce iných čistotou, úprimnosťou, i prostorekosťou, no vždy pravdivosťou…
Folkloristka Helena Jurasovová, dcéra národného umelca Janka Blahu zo Skalice, spolu s Máriou Kráľovičovou účinkovala v záhoráckej podobe Ženského zákona (podľa Jozefa Gregora Tajovského). A tak pri udeľovaní čestného občianstva v Čároch na adresu jubilantky okrem  iného uviedla: „Za 11 rokov, čo poznám pani Máriu Kráľovičovú, som nikdy nevidela, že by bola nahnevaná, namosúrená, neusmievala sa, nebola kamarátska...“
„Robiť, robiť, robiť. Som sedliačka a sedliaci nechodia do penzie. Tí robia, kým stoja.“ Taký recept na vitalitu a optimizmus sršiaci z postavy Dory zo Ženského zákona propaguje svojím životom s humornou nadsádzkou  národná umelkyňa Mária Kráľovičová. Doru hrala v Slovenskom národnom divadle i s ochotníkmi  Divadla na hambálku v Malackách. Záhorie a Slovensko si hereckú osobnosť a jej umenie uctilo aj ďalšími čestnými občianstvami, napríklad Piešťan. Je zapísaná na chodníku slávy v Bratislave. Je národnou umelkyňou, udelili jej Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, prevzala Krištáľové krídlo, zapísaná je v sieni slávy osobností televíznej obrazovky (OTO). Vo štvrtok ju uvidíme i v programe RTVS Zlaté časy.
31. mája pred roku 2015 sa práve Mária Kráľovičová stala prvou osobnosťou, ktorej „slniečko“ osadili na Záhoráckej stene slávy pri Dome kultúry v Senici. Keď som sa jej vtedy spýtal, čo  odporučí iným, aby sa jej vitalitou a kondíciou podobali, poradila: „Aby sa budili každý deň ráno s tým, že stretnú úžasne múdrych ľudí. Že sa budú chrániť ľudským vysávačom, proste tým, aby sa nestali kontajnerom tých strašných myšlienok v dnešnom chaotickom čase. Čiže – pozitívne myslenie.“ Za radu ďakujeme. A aj za nás a čitateľov Záhorskej knižnice v Senici sme našej veľkej rodáčke vďační za jej umenie. Za stvárnenie stovák postáv, ktorými nám umožňuje prežívať osudy veľkých i malých. Za zážitky z jej recitácie poézie i prózy našich a svetových autorov, ktoré interpretovala nielen doma, ale aj inde v Európe, Amerike i v Ázii.
K dnešnému jubileu národnej umelkyni Márii Kráľovičovej želáme pevné zdravie a všetko najlepšie. Fotografiami z nášho archívu si ju pripomíname z osláv v jej rodisku, zo zápisu do Pamätnej knihy mesta Skalice, aj z okamihov, keď jej meno zažiarilo po zásluhe v Senici ako prvé na Záhoráckej stene slávy.

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20170607_kralovicova{/gallery}