Fotograf, výtvarníci, lekár i džokej cenení nielen na Záhorí - osobnosti augusta 2017 Ján Náhlik, Pavol Strauss, Oľga Bartošíková, Ján Mudroch a Jaroslav Brečka

Z kalendára jubilantov a osobností, o ktorých práci a posolstvách sa zmienime v druhej polovici augusta  2017, vyberáme päticu výnimočných. Dali by sa o nich napísať stovky strán knižného textu. O viacerých už knihy vznikli. Jána Náhlika ( 1922-1989), Oľgu Bartošíkovú   (1922), Pavla Straussa ( 1912-1994), Jána Mudrocha (1909-1968) a Jaroslava Čiko Brečku (1965) sme vybrali kvôli ich jubileám, aj preto, lebo 17. augusta 2017 ich hviezdičky-slniečka pribudli na Záhorácku stenu slávy Domu kultúry v Senici. Čím okrem iného si zaslúžili našu pozornosť?

Výtvarníčka Oľga Bartošíková, rodáčka z Holíča, kde prežila i detstvo, 18. augusta oslávi svoje 95. narodeniny. Po maturite na gymnáziu v Skalici študovala v rokoch 1945 –1950 na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Jána Želibského. V roku 1951 sa vydala za známeho českého výtvarného kritika Ľubora Káru. V roku 1957 sa s ním a s dcérami Darinou a Elenou presťahovali do Bratislavy, kde sa neskôr stala členkou vtedajšieho Zväzu slovenských výtvarných umelcov. V roku 1958 s Jarmilou Čihánkovou, Tamarou Klimovou a Vierou Kraicovou založili Skupinu 4 (existovala do roku 1967). V súčasnosti je akademická maliarka Oľga Bartošíková členkou Slovenskej výtvarnej únie – Spoločnosti voľných výtvarných umelcov v Bratislave. Z prínosov Oľgy Bartošíkovej pre výtvarné umenie z textu kurátora Štefana Zajíčka pripájam: „Od polovice 80. rokov po strate domu v rodnom meste stvárňuje svoje spomienky vo figurálnych rodinných portrétoch, kompozíciách, polakte alebo v meditatívnom cykle Okná, čerpajúcom najmä z fragmentov už neexistujúceho domu. Najnovšie maliarku opäť výtvarne zaujíma prostredie holíčskeho zámku doplnené charakteristickými motívmi starých stromov a farebných koní. V ostatných rokoch sa objavujú zátišia, ale aj figuratívne námety na hranici nového konkretizmu a abstrakcie. Celé dielo sa ďalej preduchovňuje do abstraktných meditatívnych polôh na tému pominuteľnosti až zániku vecí i ľudí.“ S prierezom celoživotným dielom výtvarníčky Oľgy Bartošíkovej sme sa komplexne stretli pred štyrmi rokmi i na výstavách v Holíči, Senici či Trnave.

Pri osobnosti lekára i spisovateľa židovského pôvodu Pavla Straussa, narodeného 30. augusta 1922 v Liptovskom Mikuláši, ktorý zomrel v Nitre 3. júna 1994 pripomeňme, že bol i prekladateľom z francúzštiny a nemčiny. Medicínu študoval  vo Viedni a v Prahe (1931-1937). Počas vojny konvertoval zo židovskej na katolícku vieru. Ako lekár pôsobil v Plzni, Ružomberku, Palúdzke, roku 1944 v Ružomberku, kde ho zastihlo Slovenské národné povstanie. Po potlačení povstania ho krátko väznili na gestape, potom sa skrýval v kláštore v Trnave.  Pôsobil i v Bratislave. Od roku 1946 bol primárom chirurgického oddelenia v Skalici a neskôr riaditeľom tamojšej nemocnice. V tom čase absolovoval i študijný pobyt v Zürichu u profesora A. Brunnera. Roku 1956 ho zbavili miesta v Skalici a preložili do Nitry, kde mu umožnili operovať iba minimálne. Rozhľadenosť a morálny kredit MUDr. Pavla Straussa z neho v období socializmu vytvorili autoritu, okolo ktorej sa tajne schádzali mladí, prevažne kresťansky orientovaní intelektuáli. Jeho osobnosť možno dnes študovať prostredníctvom jeho kníh a jeho odkaz ocenili i štátnymi vyznamenaniami in memoriam.

Fotograf Ján Náhlik (1922-1989), rodák z Ružomberka, žil v Senici od svojich desiatich rokov. Pracoval v Slovenskom hodvábe a do histórie fotografického hnutia u nás sa zapísal už roku 1942 ako spoluzakladateľ Fotoskupiny Klubu slovenských turistov a lyžiarov, jedného z najstarších fotoklubov u nás. Naň nadviazal tvorivú prácu s fotografiou a fotografmi ako dlhoročný predseda Fotoklubu Retina. Ján Náhlik „bol majster detailu, aj keď krajinu vnímal v celku....svoje práce vytváral v súboroch, cykloch, sériách alebo triptychoch...jeho práce sú svedectvom a odkazom pre budúce generácie nielen fotografov a patria do Zlatého fondu slovenskej fotografie...“ Zaznelo z úst kurátora výstavy Františka Tomíka na vernisáži výstavy k jeho nedožitým 90. narodeninám pred piatimi rokmi. Na vernisáži bola prítomná i manželka a syn Jána Náhlika s vnučkou. Za život a dielo Jána Náhlika dnes hovoria aj práce jeho najlepších fotografických odchovancov. Roku 2008 vyšla reprezentatívna  kniha Ján Náhlik Fotografie od Dany Janáčkovej, ktorá sa v prvom ročníku čitateľskej ankety organizovanej roku 2009 za predchádzajúci rok stala Knihou Záhoria.

K trom jubilantom pripojme dvojicu osobností, ktorých mená 17. augusta 2017 pribudli na Záhorácku stenu slávy Domu kultúry v Senici.

Maliar a vysokoškolský pedagóg profesor Ján Mudroch sa narodil 28. marca 1909 v Sotinej, dnes súčasti Senice. Zomrel v Bratislave predčasne vo veku päťdesiatdeväť rokov 4. februára 1968 po krátkej chorobe. In memoriam ho poctili titulom Národný umelec. Bol vedúcou osobnosťou bratislavskej časti Generácie 1909, vynikajúcim pedagógom, spolkovým činiteľom, iniciatívnou osobnosťou a organizátorom výtvarného života u nás. Už jeho prvá monografistka  Alžbeta Güntherová ho označila za koloristu slovenskej maliarskej moderny. Ján Mudroch bol prvým rektorom Vysokej školy výtvarných umení. Stál pri zrode Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Po Jánovi Mudrochovi je v Sotine pomenovaná ulica, jeho meno nesie i Záhorská galéria Jána Mudrocha a k jeho výtvarnému a pedagogickému odkazu sa hlási i medzinárodná súťažná výstava detských výtvarných prác organizovaná so Základnou umeleckou školou v Senici – Mudrochova paleta.

Na Záhorácku stenu slávy dnes pribúda i slniečko-hviezdička s menom džokeja a trénera dostihových koní Jaroslava Čiko Brečku, rodáka z Myjavy (30. novembra 1965). Vyrastal v Senici-Čáčove v rodinnom dome neďaleko tamojšej dostihovej dráhy. Pri jeho najväčších džokejských a trénerských úspechoch pripomeňme aspoň zopár. S koňom menom Quirinus sa v roku 1992 stal víťazom Veľkej pardubickej steeplechase, považovanej za druhý najťažší dostih na svete. Viac rokov pracoval s dostihovými koňmi na Britských ostrovoch. Roku 2014 sa u nás stal najlepším jazdcom a  trénerom. Popri farme v Javorci má Jaroslav Čiko Brečka tréningové stredisko v Šajdíkových Humenciach zamerané na kone pre rovinové dostihy.   K najvýraznejším úspechom Jaroslava Brečku patrí i tohtoročné víťazstvo  na najprestížnejšom talianskom závodisku v Merane. V dostihu najvyššej svetovej kategórie Group 1 – prútené prekážky na 4 000 m pre  5-ročné a staršie kone tam víťazstvo získala 7-ročná tmavá hnedka Meny Bay  z Victory Farm Viktora Blažeka, ktorú Brečka trénuje. Ide o najväčší úspech slovenského koňa v histórii. Za 3 roky v jeho tréningu zvíťazila 9-krát na piatich rôznych závodiskách. A patrí jej  na Slovensku i ocenenie Prútenkárka roka za posledné dve sezóny.

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20170818_jubilanti{/gallery}