FELIBER POETRY FESTIVAL 2017 - v Pezinku a Modre má za sebou úspešný štart

„Oživiť niektoré miesta a ich literárnu pamäť, ukázať spoločné črty i kultúrnu rozdielnosť básnikov žijúcich v strednej Európe, predstaviť región v inej podobe a priniesť poéziu v zaujímavej aj klasickej podobe.“ S takými cieľmi (ako  ich formulovala Veronika Šikulová z Malokarpatskej knižnice) v Pezinku a Modre 30. júna a 1. júla 2017 uskutočnili po prvýkrát medzinárodný festival poézie FELIBER POETRY. Zapojili doňho umelecké zázemia oboch miest, ich históriu, tradície i génia loci.

Už v predvečer festivalu v Malokarpatskom múzeu v Pezinku 29. júna otvorili výstavu „Druhý život slov“, ktorú pod kuratelou Michala Murina autorsky pripravil básnik Daniel Hevier.
Areál Schaubmarovho mlyna v Pezinku, kde je i Múzeum insitného umenia, sa v piatok 30. júna premenil na záhradu plnú poézie a hudby. V besedách s moderátorom Patrikom Lančaričom (divadelným a filmovým režisérom, dokumentaristom, hudobníkom, členom pezinskej hudobnej skupiny Brajgel) sa striedali poeti viacerých generácií. Nielen svoju poéziu, ale aj poéziu iných autorov (ktorá dopĺňala festivalové zákusky) recitovali a o tvorbe i prekladoch hovorili Ľubomír Feldek, Mila Haugová, Rudolf Jurolek, Katarína Kucbelová, Michal Habaj, Veronika Kolejáková zo slovenských autorov. Hudbou program dotvárali Márius Kopcsay, Braňo Jobus, Peter Tarkay či koncert Brajgelu. Poéziu účastníkov festivalu interpretovali tiež herci Monika Haasová a Richard Stanke. Zo zahraničných účastníkov z krajín V4 sa predstavili Irena Šťastná a Ondřej Buddeus z Česka, Zbigniew Machej z Poľska a z Maďarska Tibor Babiczky. Prítomná bola riaditeľka Literárneho informačného centra Miroslava Vallová. Pri otvorení nechýbal bratislavský župan Pavol Frešo a pezinský primátor Oliver Solga.
Z hľadiska účastníkov zo Záhoria sympaticky zarezonoval námet, ktorým Ľubomír Feldek oslovil predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Pavla Freša. Aby na pamätnej tabuli na budove na Štúrovej ulici v Bratislave, kde sídlila redakcia kultového periodika Kultúrneho života,  „dielňa slobodného myslenia a tvorivosti, rodila sa v nej odvaha k zodpovednosti, ktorá otvárala cestu nezávislosti milovaného Slovenska,“  pribudlo meno zakladateľa časopisu, senického rodáka spisovateľa Ivana Horvátha.
Po piatočnom príjemnom zážitku z pezinského stretnutia s poéziou v zaujímavom prostredí nemenej prívetivým, kreatívnym a inšpiratívnym bol i sobotný program festivalu v Modre. Poéziu a literatúru ako inšpiráciu pre výtvarné umenie reprezentovala výstava „Lovci snov v ríši slov“. Otvorili ju za účasti primátora Modry Juraja Patrakoviča a ďalších hostí v Múzeu Ľudovíta Štúra. V Evanjelickom sirotinci v Modre, kde krátko pobudol budúci  básnik Ján Smrek(1898-1982) vlastným menom Ján Čietek, sa touto výnimočnou osobnosťou básnika a publicistu v jednej osobe zaoberali literárni vedci Vladimír Petrík, Michal Habaj a Monika Kapráliková, nechýbali pri tom dvaja básnikovi synovia. I osobné spomienky V. Petríka a projekcia objavov z bádania v živote, tvorbe, diele a vzťahoch Jána Smreka očami Moniky Kaprálikovej boli veľmi silným zážitkom pre väčšinu prítomných. Veď samotné génium loci prvého sirotinca, ktorý na Slovensku postavil architekt Dušan Jurkovič, kde zazneli i úryvky z listu Jána Smreka Modranom z roku 1963, i zaujímavé rodinno-literárne prepojenia mnohých osobností so Smrekom, Smrekovo fungovanie v časopise Elán, prepojenie poézie s výtvarným umením v rôznych edíciách Mazáčovho Slovenského kníhkupectva v Prahe, to všetko patrilo k pozitívnemu dopingu pre
budovanie hrdosti na „kvalitnú tvorbu“ niekdajších poetov. Oveľa dôležitejší však bol tento impulz pre súčasníkov – nepodliezať latku náročnosti na seba samých pri písaní dnešnej poézie.
V Modre bol pripravený poeticko-výtvarný workshop s Matúšom Maťátkom vo dvore medzi radnicou a modranskou ZUŠ-kou. Niekdajšie Štúrovo múzeum už 15 rokov chátra, ale je zároveň budovou, ktorá sa už-už má dočkať rekonštrukcie a novej budúcnosti. A práve ako azda jedna z posledných kultúrnych aktivít sa interiér tejto Historickej radnice v Modre stal podvečer diskusným kotlom. Moderátor Patrik Lančarič sa na poéziu i jej preklady usilovali upriamiť pozornosť divákov pod rôznymi uhlami pohľadu. „So svojou kožou“ na tento „kreatívny“ internacionálny, no spájajúci „trh“ sa dostali opäť aj autori z piatka i ďalší. Z Česka Irena Šťastná a Ondřej Buddeus, z Maďarska Tibor Babiczky, z Poľska Zbigniew Machej, zo Slovenska Mila Haugová, Rudolf Jurolek, Veronika Kolejáková, Katarína Kucbelová a Marián Milčák. Poéziu interpretovali i herci Ľubomír Bukový a Zuzana Polonská (rodená Ožvoldíková pochádzajúca zo Senice). Hudba Ildikó Kali, To najlepšie zo SLAM POETRY a koncert skupiny LONGITAL, popri mobilnom knižnom stánku kníhkupectva Artfórum Pezinok boli integrálnou súčasťou festivalového programu, ktorému v premiérovom ročníku prialo i počasie. Nech teda z hľadiska odozvy úspešný štart nového festivalu  FELIBER POETRY 2017  v Pezinku a Modre je prísľubom i do jeho budúcnosti.
A ešte k názvu festivalu, prečo ho nazvali FELIBER POETRY? Urobili tak s odkazom na „okcitánskych felibrov, ktorí sa hlásili k svojmu kraju, jazyku, slobodnému písaniu, nazvali sa robotníkmi slova. Ich hlavným a najznámejším predstaviteľom bol prvý nositeľ Nobelovej ceny básnik a filológ Frederic Mistral“. Zdôvodnila v programe k festivalu spisovateľka  Veronika Šikulová. Organizátormi festivalu boli Malokarpatská knižnica v Pezinku, Kultúrne centrum Modra a Literárne informačné centrum. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Čo však azda na akcii rezonovalo najviac, či už oficiálne, alebo v neformálnych rozhovoroch? Že „celý ľudský život je totiž jedna báseň, len si to občas treba pripomenúť, a na to tu je i festival FELIBER POETRY v Pezinku a Modre.

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20170703_feliber{/gallery}