Esej Jána Johanidesa
Na Mestskom úrade v Šali boli v utorok 19. apríla 2016 dopoludnia slávnostne ocenení stredoškoláci, ktorí sa zapojili svojou prácou do VI. ročníka literárnej súťaže Esej Jána Johanidesa 2016. Vyhlasovateľmi súťaže sú Literárne informačné centrum Bratislava, Mesto Šaľa, Malokarpatská knižnica v Pezinku, Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave a Záhorská knižnica v Senici. Orientovaná je na esej ako slobodný literárny priestor na vyjadrenie vlastného názoru, postoja či osobnej skúsenosti. Témou esejí sú vybrané myšlienky Jána Johanidesa, je určená stredoškolákom v regióne.Potešilo nás, že medzi ocenenými bola i študentka Gymnázia Laca Novomeského v Senici Kristína Oslejová, ktorá získala zo 47 autorov druhé miesto za víťazom Jonášom Sudakovom zo Zlatých Moraviec.
Kto bol Ján Johanides? Bol to významný slovenský prozaik. Do literatúry vstúpil v prvej polovici 60. rokov, patril ku generácii, ktorá sa sústreďovala okolo časopisu Mladá tvorba. Spájalo sa s ňou úsilie kriticky sa vyrovnať so schematickou prózou predošlého obdobia a písať pravdivo a po novom. Prichádzal s vlastnými riešeniami. V knižnom debute Súkromie vniesol do tvorby výdobytky literárneho existencializmu a antirománu. Práve tie v ňom rozzvučali sympatickú strunu, takže možno vari povedať, že jeho existencializmus bol do značnej miery osobne zažitý. Aj preto sa jeho debut stal menšou edičnou senzáciou. V ďalšej tvorbe rozvíjal pôvodné podnety a priberal ďalšie (prvky snovosti, absurdity, surreálnosti), aby plnšie vyjadril to, čo ho na súčasníkovi najviac zaujalo. Vcelku možno povedať, že povrchový pohľad, typický pre predchádzajúcu tvorbu, ktorý za všetkým videl spoločenskú či priamo ideologickú motiváciu, vymenil za dôsledný prieskum ľudského vnútra, ktoré sa so zmenou vonkajších podmienok nemenilo. Johanidesovo nazretie do ľudského vnútra odhalilo predtým nezbadané pocity neistoty, úzkosti, odcudzenosti, strachu. On prvý upozornil, že tieto príznaky nepatria len do buržoázneho sveta, ako sa paušálne tvrdilo, ale že sa s nimi musíme vyrovnávať aj my, že sú prítomné aj v spoločnosti, ktorá vsadila na historický optimizmus a na zrod nového človeka.
Ján Johanides sa narodil sa 18. augusta 1934 v Dolnom Kubíne. Študoval dejiny výtvarného umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ale v treťom ročníku zo štúdií odišiel bez ich ukončenia a prešiel rôznymi zamestnaniami. Najprv ako podnikový psychológ v závode na výrobu televízorov na Orave, potom bol referentom vo Zväze slovenských spisovateľov v Bratislave, pracovníkom Mestského domu kultúry a osvety v Bratislave, odborným pracovníkom v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. Prevažne sa však venoval literárnej tvorbe. Od roku 1972 žil v Šali, kde zomrel 5. júna 2008.
