Dni otvorených dverí v galérii v spolupráci so Záhorskou knižnicou v Senici

Ohromná stopa J. M. Hurbana a S. H. Vajanského v našej literárnej a politickej minulosti

Súčasťou Dní otvorených dverí v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici (19. - 22.5.) sa v piatok 20. mája 2016 predpoludním stalo i multimediálne podujatie nazvané „Osobnosti literárnych dejín regiónu Záhoria,“ organizované v spolupráci so Záhorskou knižnicou v Senici. Riaditeľ Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici PhDr. Štefan Zajíček na ňom v prítomnosti riaditeľky Záhorskej knižnice v Senici Mgr. Kataríny Soukupovej, za spoluorganizátorov privítal prítomných, no najmä hlavných aktérov – docenta PhDr. Ivana Mrvu, CSc.  z Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave a Mgr. Art. Jozefa Šimonoviča – herca, recitátora a podpredsedu Matice slovenskej z Bratislavy.

Renomovaný historik docent I. Mrva na stretnutí, kde divákmi boli nielen stredoškoláci zo senického Gymnázia Ladislava Novomeského, priblížil osudy dvojice velikánov našich dejín a literatúry – otca - Jozefa Miloslava Hurbana (1817-1888) – prvého predsedu Slovenskej národnej rady z roku 1848 a syna – spisovateľa a politika Svetozára Hurbana Vajanského (1847 – 1916).
V Roku Vajanského, ktorý si pripomíname, tak plasticky vystúpili z dejín dvaja muži, spojení s naším regiónom – J.M.Hurban, rodák z Beckova, ktorý ťažisko života spojil so službou národu a obcou Hlboké, a S.H. Vajanský, ktorý sa 16. januára 1847 narodil v Hlbokom a aj ako predstaviteľ Slovenskej národnej strany a redaktor Slovenských národných novín, a najmä jeden z prvých realistických spisovateľov na Slovensku, patril spolu s Pavlom Országhom Hviezdoslavom a Martinom Kukučínom k najväčším „hviezdam“ našej literatúry a odpočíva na Národnom cintoríne v Martine, kde prežil takmer štyri desaťročia.
Jozef Šimonovič oživil slovo vysokoškolského pedagóga docenta Mrvu ukážkami z diela osobností, z poézie i prózy, i osobnými spomienkami na televízny seriál, v ktorom stvárnil Hurbanovho najbližšieho spolupracovníka na poli národnom – Ľudovíta Štúra (1815-1856).
Najmä mladí sa mohli aj v politických, spoločenských i literárnych súvislostiach dozvedieť veľa zaujímavého, čo neponúkajú učebnice a pochopiť konanie oboch osobností v čase ich pôsobenia, a nie teda cez prizmu ich hodnotenia v súčasnosti.
Podujatie prispelo vo verejnosti k oživeniu povedomia o mužoch, ktorí, povedané slovami docenta Ivana Mrvu, „zanechali ohromnú stopu v našej literárnej a politickej minulosti“.

Obrazový archív Svetozára Hurbana Vajanského v zbierkach literatúry a umenia SNK v Martine
článok z časopisu Knižnica 9/5 2008

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20160520_galeria{/gallery}