Dni detskej knihy - Braňo Jobus na besede v IV. ZŠ a v ZUŠ Senica

V stredu 31. mája 2017 v rámci Dní detskej knihy v Senici zavítal slovenský spevák, hudobník a spisovateľ žijúci v  neďalekom Vrbovom  Braňo Jobus na besedy  s deťmi v IV. Základnej škole a v Základnej umeleckej škole v Senici (so štvrtákmi z I. Základnej školy).

Branislav Jobus svoju prvotinu – Láskavé rozprávky vydal roku 2006. „Ked som ju išél túto knyžku písat, som si povedal, že – keby to čo len jednému človeku na svete urobilo radost, tak já som štastný. A toto sa mi splnylo. Ale, keby sa to any nykomu nelúbilo, aj tak je tá knyžka rovnaká. Lebo já to robím tak, že já tam dávam do tých knýh to, čo cítým, já si tam vždycky vylejem srdce ...Vieš, tie pesnyčky čo robím, tá má tri minuty, dáš tam to srdiečko, ale do tej knyžky, tam dáš všecko, čo sa ty postává, to, čo sa udeje v priebehu roka… A vždycky, jak píšem novú, idem idem, niečo pekné zbadám, aha, hentý majú na balkóne aký pekný žltý koš, a už to móže íst do rozprávky...“ Írečito zemito po vrbovsky umožnil spisovateľ Braňo Jobus deťom nazrieť  jednak do svojej duše, ale aj do svojich tvorivých postupov a v knihách uplatnených princípov.
Ako na besede prezradil, Braňo Jobus si svojou tvorbou i životom plní sny. „Abstinentom som už 12 rokov, to znamená, že já any pivo nepijem, detyčky moje zlaté, any cigarety nefajčím, já si len plným sny. Mna to strašne baví. Chodým po svete a vymyslím bárjakú srandu, alebo povedzme aj somarinu, alebo hlúpost...Ale, ked to nykomu neublíži, a já to robím od srdca z lásky, mne sa to splný. Já už sa normálne bojím, čo vymyslím. Ale také šelijaké, že ráno som utiekel do Milána do Talianska a večer som sa vrátyl. A nykomu som nyč nepovedal. Alebo, decká som sa opýtal, vozily ste sa v Prahe na metre? Nyje. Tak sem ich zebral do Prahy na metro, povozily sme sa a išly domov. Alebo išli sme do Londýna nalepit žuvačku na Tower bridge, jako Muflón Ancijáš nalepil… Nalepili sme a najbližším lietadlom sme leteli domov...“ Popísal spisovateľ zopár zážitkov, z ktorých mnohé sa dostali aj do jeho kníh pre deti.
Po prvej nasledovali ďalšie. Zázračné rozprávky (2009), Muflón Ancijáš  a jeho spanilá jazda (2009), rozprávkové leporelo Na výlete do vesmíru, Ako Muflón Ancijáš cestoval na západ, Ako Muflón Ancijáš sľub dodržal a iné. Na besede v Senici autor avizoval, že na Medzinárodný deň detí uzrie svetlo sveta už jeho 13. kniha – Žubrienka inštalatérka.
V divadelnej sále ZUŠ v Senici ocenil tamojšiu akustiku a viac ráz sa prezentoval aj spevom. S deťmi rozprúdil dialóg, v ktorom nielen odovzdával posolstvá zo svojej tvorby, prezrádzal im mnohé o svojich snoch a cestovateľských zážitkoch a bral inšpirácie aj od detí. Mnohé jeho „pochabosti“už neodmysliteľne patria nielen do jeho pesničiek, ale najmä do jeho spisovateľského know how. Stávajú sa „korením“ jeho knižiek, obohacujú detskú fantáziu a potvrdzujú jeho jobusovskú literárnu jedinečnosť.
Na besede bol spisovateľ aj sklamaný, že na svojej motorke nemôže zájsť okúpať sa na  vypustenú Kunovskú priehradu. Deti mu vysvetlili, že na jeseň už ju začnú napúšťať, ale teraz je kvôli burine na dne skôr „Kunovskou botanickou záhradou“.
Knihovníčka pani Mária Stanková zo Záhorskej knižnice v Senici poďakovala aj menom detí a učiteliek za zážitok  zo stretnutia so spisovateľom a zavŕšili ho autogramiádou. Do jeho knižky Zvony sa dostali nielen srdcia zvona, ale aj vážnejšie príbehy, medzi nimi čitateľ nájde aj príbeh inšpirovaný životom jednej mladej Seničanky, ktorej život sa skončil predčasne.

Text: Milan Soukup
Foto: Milan Soukup, Gabika Rehušová

{gallery}20170601_ddk_jobus{/gallery}