Blahoželáme k 80. narodeninám spisovateľovi Ľubomírovi Feldekovi

V nedeľu 9. októbra 2016 významné životné jubileum oslávil básnik, spisovateľ, dramatik a prekladateľ Ľubomír Feldek, rodák zo Žiliny, ktorý časť detstva prežil v Senici, kde jeho otec pracoval, podobne ako otec básnika Jána Majerníka, na okresnom súde. Aj menom Seničanov, aj menom čitateľov a knihovníkov nielen zo Záhorskej knižnice v Senici jubilantovi želáme naďalej pevné zdravie, stále aktívne literárne múzy, ktoré mu vpečatili okrem iných  aj prívlastok jeden z najplodnejších slovenských autorov.

V piatok 7. októbra podvečer jubilantovi otvorili zaujímavú a skutočne reprezentatívnu výstavu nazvanú „Umenie neodísť“ (pomenovanú podľa divadelnej hry z roku 1988)  o jeho živote a diele v Literárnom múzeu Slovenskej národnej knižnice v Martine. Želanie – výstavu inštalovať (alebo aspoň jej časť) aj v Senici, v rozhovore s autorkou výstavy a kurátorkou Jarmilou Kováčovou vyjadrila v Martine riaditeľka Záhorskej knižnice Katarína Soukupová. Výstavu,  pestrú mozaikou života a tvorby, J. Kováčová  charakterizovala aj ako „udivujúci umelecký príbeh jednej výnimočnej a exkluzívnej osobnosti“.
Nájdeme na nej medzi zaujímavosťami, písanými ako autorské výpovede alebo citácie z jubilantovej tvorby v prvej osobe, i návrat do 12. storočia (1140-1190), keď sa v básnikovom rodokmeni našli zápisy o holandských predkoch (Henric van Veldeke). Moravský dedo  básnika bol už pekár z Bojkovíc na Morave, ktorý sa „priženil do Púchova a urobil babke moju mamu.“ Vysvetľuje na jednom paneli Ľ. Feldek. A dopĺňa ďalšie fakty k detstvu. Narodiť sa „šiel“ do Žiliny, z Púchova, kde prežil 4 roky. So Senicou nad Myjavou,
„kam otca preložili za Slovenského štátu“ (pracoval na okresnom súde – pozn. MS.), ho spájajú roky 1940-1945. Hneď po vojne sa sťahovali do Žiliny. Ďalšími mestami, s ktorými spojil svoj život a tvorbu boli Bratislava, kde žije, i Praha, kam popri „umení neodísť“ predsa len načas „odišiel“.
Vyštudovaný pedagóg na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave sa už počas štúdia stal aj novinárom. Knižne debutoval roku 1961(Jediný slaný domov). Odvtedy jeho bibliografia narástla na siahodlhý rad. V Martine pri výstave k jubileu vyšla i bibliofília jeho básne Srdcový kráľ s ilustráciami Miroslava Cipára s grafickou úpravou Petra Ďuríka.
Fotogalériou jubilanta zachytávame i na akciách v Senici a pridávame pár obrázkov  z výstavy v Martine, kde sme boli počas jej inštalovania 6. októbra. Z hľadiska Záhoria a tvorby Ľ. Feldeka pri farebných knihách rozprávok (zelená, modrá, čiernobiela či veľká), básnik spolupracoval s ilustrátorom Albínom Brunovským, rodákom zo Zohora. V  básnických prekladoch Jevgenija Jevtušenka nájdeme ilustrácie Ľudovíta Hološku, rodáka z Jablonice. Ľ. Feldek bol u nás napríklad symbolickým literárnym tútorom básnikovi Erikovi Ondrejičkovi, keď knižný debut prezentoval v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici. Ako dieťa počas vojny s Mudrochovcami dokonca v jednom dome bývali i Feldekovci a malý Ľubomír „mohol“ nielen symbolicky, ale i fakticky zanechať otlačok svojich prstov na obrazoch Jána Mudrocha (o čom neraz hovoril na besedách).
Ľubomír Feldek ako predstaviteľ Trnavskej skupiny na svoju cestu k literárnej budúcnosti vyrazil roku 1958 spolu s ďalšími konkretistami – básnikmi Jánom Stachom, Jozefom Mihalkovičom či Jánom Ondrušom. Odvtedy sa stal i otcom piatich detí, manželom úspešnej spisovateľky Oľgy Feldekovej, i držiteľom viacerých literárnych či občianskych ocenení, medzi nimi získal napríklad roku 2007 Krištáľové krídlo a v roku 2013 Medailu Svätého Gorazda. Ocenili ho mnohými domácimi i zahraničnými cenami za tvorbu pre deti, dospelých, poéziu, publicistiku či preklady.
Do ďalších rokov jubilantovi želáme pevné zdravie, veľa šťastia a ďalších úspechov. A ako čitatelia či diváci sa už tešíme na nové kreatívne zážitky s jeho literárnou, publicistickou či dramatickou tvorbou.

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20161010_feldek{/gallery}