Ako sa darí víťazom vlaňajšej XXXI. Literárnej Senice Ladislava Novomeského 2017? Marianna Ibrahimi - držiteľka Ceny Literárneho informačného centra za prózu

12-ročná Marianna Ibrahimi, žiačka Základnej školy Škultétyho a Základnej umeleckej školy Ladislava Mokrého v Topoľčanoch po vlaňajšom úspechu aj tohto roku preberá ocenenia. Na základe bilancií iba v tomto roku (bezmála 30 cien a čestných uznaní) sa zdá, že jej recept na napredovanie v literárnom koníčku je účinný - Sústreď sa na cieľ, nie na cestu. Mariannkina mama nám jednu zo zmien v dcérkinom literárnom rozlete popísala takto: Začala chodiť na kurz písania dramatických textov a stala sa ambasádorkou Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, ktoré ju tiež podporuje v písaní. Uskutočnili napríklad scénické čítanie jej textov, ktoré čítal riaditeľ divadla Martin Kusenda s Mariannkou. Umožňujú jej kontakt s tvorcami predstavení. V rámci seminára Píšeš? Píšem! sa tento rok hrala jej ďalšia hra v Srbsku a v lete dcérke radosť urobila účasť na literárnom sústredení Medziriadky.

Ako svoje úspechy vníma samotná Marianna Ibrahimi, členka Literárneho klubu TakSi v Topoľčanoch?
- Každé ocenenie je pre mňa česť, posúva ma, robí mi radosť a motivuje ma do ďalšieho písania. Vážim si každé jedno. Mám rada súťaže, v ktorých text nekončí len na papieri.

Prvé miesta si popri Literárnej Senici tohto roku obsadila tiež na Poetickom Púchove, v súťažiach Píšeš? Píšem!, Villa Zerna, Farebný svet, Mladá slovenská poviedka, Škultétyho rečňovanky a Literárna cena Jána Frátrika. Pritom sa intenzívnejšie literatúrou zaoberáš iba tri roky. Kto ti doteraz najviac pomohol pri rozvoji tvojho literárneho talentu?
- Lásku k literárnej tvorbe vo mne prebudila Základná umelecká škola. Musela by som menovať celý rad pedagógov, ktorí ma naviedli na tento smer. Ale pravidelne sa so mnou najviac trápi Daniela Koťková, vďaka ktorej som písať začala. Rôznymi cvičeniami a technikami dokáže rozvíjať moje tvorivé myslenie. Kurzy dramatického písania, na ktoré chodím, vedie Jozef Krasula. A určite mi veľmi pomáha sledovanie divadla a vnímanie diania na javisku. Som vďačná riaditeľovi Starého divadla Karola Spišáka v Nitre Martinovi Kusendovi, že mi umožnil byť ich ambasádorkou, a tým sa stať súčasťou tohoto skvelého divadla, môcť sledovať tvorbu predstavení, pýtať sa a rásť.

Kto sú tvoje literárne vzory?
- Medzi moje literárne vzory patrí každý človek, ktorý sa venuje literatúre, pokiaľ je sám sebou. Každý je niečim iný a to dáva veľa možností motivácie a inšpirácie.

Literárna Senica Literárne Nespí je slogan, ktorý si už vlani vymyslela v rámci tvorivej úlohy, ktorú sme oceneným zadali v dotazníku. Čo pre teba znamenajú ocenenia za poéziu i prózu v XXXII. LSLN 2018?
- Je to pre mňa veľká česť a motivácia, tiež výzva neprestávať a písať ďalej. Snažiť sa zlepšovať a pracovať na sebe, pretože vďaka oceneniu viem, že to má zmysel.

Na Základnej umeleckej škole chodíš aj na literárno-dramatický odbor, na spev a na keyboard. Na konzervatóriu mávaš kurzy písania dramatických textov. Čo by si raz rada robila po skončení štúdií?
- Chcem študovať umenie, dostať sa na konzervatórium a neskôr študovať na Vysokej škole múzických umení réžiu, scenáristiku, alebo dramaturgiu. Rada by som aj učila umelecké predmety.

Tvoj literárny sen?
- Zatiaľ len súťažiť, naberať skúsenosti a tým sa zlepšovať. A keď už budem veľmi dobrá, potom túžim písať texty, ktoré nekončia na papieri. Chcem písať piesne, ktoré by som si rada vedela aj sama zhudobniť a naspievať, chcem písať scenáre a režírovať vlastné hry, chcem dať mojim príbehom život. Momentálne pracujem na jednom mojom tajnom literárnom pláne, ktorý ale ešte nemôžem prezradiť a veľmi sa teším na výsledok.

Ktorá kniha ťa naposledy výnimočne oslovila?
- Práve som dočítala od Marty Hlušíkovej Žiaden káčer navyše. Výborná kniha, ktorá ma očarila jemným humorom, ktorým si ma Marta Hlušíková získala už ako úplne malú. Predtým som tiež čítala od Lauren Kate Slzu a Vodopád. Slza bola skvelá a vďaka nej ma začalo baviť také jemnejšie fantasy, ktoré ma aj trochu motivovalo. Vodopád som prečítala, ale bol už na môj vkus trochu drsnejší.

O čom sa dnes málo hovorí, ale malo by?
- Keďže je reč o literatúre, tak mám pocit, že sa z nej vytráca humor. A to mi chýba.

Ak už zbieraš námety pre svoju prvú knihu, o čom bude?
- Zatiaľ viem len to, že by to malo byť trochu humorné, trochu dramatické, nebude tam žiadna choroba ani smrť, bude tam riadna zápletka a skončí to úplne inak ako by si ktokoľvek tipoval.

Marianna Ibrahimi sa v našej šanci pre talenty pomocou hlások a slabík svojho mena zachytila ako MARIANNA - MAlá RIeka ANjelských NÁpadov. Urobila to po slabikách, lebo to podľa nej práve takto má ten správny zmysel. Čo želá rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa na LSLN 2018 prídu ako ocenení podeliť o svoje skúsenosti?
- Želám im, aby sa im darilo a aby boli skvelí. Lebo pri dobrej konkurencii sa aj ja môžem len zlepšovať.