86-ročný dlhoročný pedagóg Michal Schmidt zo Senice vydal novú knihu „Keď hučali hory“

Krátko pred koncom roku 2016 vyšla dlhoročnému pedagógovi Gymnázia Ladislava Novomeského v Senici i Saleziánskeho gymnázia don Bosca v Šaštíne-Strážach, Michalovi Schmidtovi, rodákovi zo Štefanovej žijúcemu v Senici, nová kniha s názvom „Keď hučali hory“. Dnes, 25. januára 2017, ju autor venoval Záhorskej knižnici v Senici.
Vytlačili ju nákladom 300 exemplárov v Polygrafii Gutenberg v Banskej Bystrici a jej vydanie podporilo i Združenie exallievov don Bosca na Slovensku, spájajúceho bývalých žiakov, Saleziánov, ktorí študovali alebo boli vychovávaní v saleziánskych ustanovizniach.

Kniha „Keď hučali hory“ je žánrovo čímsi medzi literatúrou faktu a beletriou. Vracia nás do čias, keď Michal Schmidt študoval na Gymnáziu Jána Hollého v Trnave, i do obdobia Slovenského národného povstania, keď sa priamym účastníkom  Povstania stal aj autorov otec – Jozef Schmidt (1908-1982) ako vojak posádky v Trnave a spolu s ním aj mnohí jeho kamaráti a rovesníci i zo Záhoria.
Pedagóg Michal Schmidt je i regionálnym historikom a amatérskym archeológom, ktorý vlani veľkú časť svojich celoživotných zbierok z nálezov v okolí rodnej obce Štefanová venoval Malokarpatskému múzeu a Okresnému múzeu v Pezinku. V Malokarpatskom múzeu bola vlani od 8. septembra do 13. novembra 2016 nainštalovaná o ňom výstava s názvom „Michal Schmidt – patriot zo Štefanovej“.
Jeho nová kniha sa opiera o záznamy z obecných i rodinných kroník, z ústneho podania svedkov, i  o vlastné skúseností a zážitky z mladosti a obdobia druhej svetovej vojny. Autorovi  v nej nejde o deformovaný pohľad na minulosť akoby „priezorníkom ďalekohľadu zo vzdialeného postavenia“. Ani o komentovanie histórie videnej očami dnes 86-ročného muža zo spomienok z jeho detských čias. Veď, „záznamy písané životom nemožno skartovať, vygumovať, iba ak prebaliť do iného pozlátka“.
Kniha Michala Schmidta „Keď hučali hory“ kladie aj veľa otázok v súvislosti s reálnou vojnou a jej hrozbami dnes. Pokúša sa vidieť paralely medzi zlom kedysi a zlom v súčasnosti („sebectvo ako základ všetkého zla“, „živé roboty na trónoch všemocnosti s korunou neomylnosti“).
Kto z čitateľov po tom skutočne túži, určite v knihe nájde jednak svetielka nádeje („detské oči sú ďalekohľadom do večnosti“) i rady, ako človek môže byť iný a lepší ako  aktéri  i obete vojny za čias autorovej mladosti: „Budujme koráby pre záchranu života, pomníky lásky k životu vo svojich srdciach.“

Text a foto: Milan Soukup

{gallery}20170125_schmidt{/gallery}