Veľkosť textu
Nedeľa, August 28, 2016

Anketa Kniha Záhoria 2015

Anketa Kniha Záhoria 2015

Dnes bolo spustené hlasovanie ankety Kniha Záhoria 2015.

Hlasovať bude možné do 30.9.2016 vrátane.
Číslo uvedené pod anketou znamená počet možných hlasovaní, nie počet hlasov pre konkrétny titul.
Výsledky hlasovania budú zverejnené v októbri 2016.

Propozície súťaže

Zoznam nominovaných kníh

Hlasovanie

Spomienky na literátov Martina Orgoníka a Vladimíra Jamárika v Kunove

Spomienky na literátov Martina Orgoníka a Vladimíra Jamárika v Kunove

Fotogaléria

Text a foto: Milan Soukup


Súčasťou Kunovských hodov sa v sobotu 20. augusta 2016 v Kunove, ktorý je už 40 rokov miestnou časťou Senice, stali i spomienky na sté výročie tragickej smrti ľudového básnika Martina Orgoníka Kunovského  (28. 5. 1887 Kunov - 17. 3. 1916 Bratislava) i 95. výročie narodenia a 5. výročie úmrtia učiteľa, regionálneho historika, archeológa a literáta Vladimíra Jamárika (21. 9. 1921 Kunov - 5. 9. 2011 Kunov).
Na obe osobnosti kunovských rodákov sme spomínali na hodových slávnostiach, keď primátor Senice Branislav Grimm a ďalší hostia uviedli do života po obnove Kunovskú zvonicu, postavenú roku 1860, a Starú ľadovňu - zaujímavý objekt spojený s hospodárskym životom a históriou miestnej časti Senice. K udalosti z predchádzajúceho augustového víkendu sa vraciame vo fotogalérii.
Vo fonde Záhorskej knižnice v Senici odkaz poeta Martina Orgoníka Kunovského i
prínosy  regionálneho historika Vladimíra Jamárika pre zachovanie našej historickej pamäti o mnohých etapách dejín Senice a Záhoria  možno vystopovať z publikácií – LITERÁRNY KUNOV od Vladimíra Jamárika, roku 2001 vydanej Záhorskou knižnicou v Senici, či z Jamárikových publikácií KUNOV 555 ROKOV a NEZNÁMA SENICA, ktoré  Mesto Senica vydalo v rokoch 2006 a 2007.
Archeologické, národopisné a iné exponáty, písomnosti, zápisy a rukopisy z tvorby a zbierok Vladimíra Jamárika sa isto stanú oporou pri zrode Mestského múzea v Senici. Jeho archeologické nálezy sa už stali súčasťou viacerých slovenských expozícií (Bratislava, Nitra,…) a ďalšie daroval za svojho života tiež Záhorskému múzeu v Skalici.

Pribudli osobnosti na Záhoráckej stene slávy

Pribudli osobnosti na Záhoráckej stene slávy

Fotogaléria

Text a foto: Milan Soukup


Renomovaný libretista Pavol Braxatoris a úspešná režisérka Anna Gamanová

Vo štvrtok 18. augusta 2016 v rámci hudobnej akcie „Nočná Senica“ primátor mesta Branislav Grimm a prezident „recesistickej“ Záhoráckej svojpomocní sebjestační republiky (ZSSR) Pavol Nemec Lelín odhalili na Záhoráckej stene slávy senického domu kultúry dve nové „hviezdičky“ s menami celoslovensky významných osobností spojených s populárnou hudbou a divadlom.

Libretista Pavol Braxatoris (1909-1980)

Pavol Braxatoris sa narodil ako siedme dieťa v rodine evanjelického kňaza, básnika, redaktora a prekladateľa Martina Braxatorisa - Sládkovičova (1863-1934). Bol vnukom štúrovského básnika Andreja Sládkoviča (1820-1872). Jablko teda nepadlo ďaleko od stromu.
Do svojich 45 rokov pracoval P. Braxatoris v Senici. Od 22. januára 1946 bol prednostom ONV. „Mojimi hlavnými zásadami pri výkone úradnej funkcie boli: ľudskosť, spravodlivosť a sociálny cit. Dodržiaval som ich často na úkor svojej popularity u politických činiteľov.“ Píše sa v knihe Zory Ševčíkovej (1939) - libretistovej dcéry - nazvanej „Pavol Braxatoris“. V Galérii osobností slovenského divadla ju nákladom 200 kusov roku 1998 vydalo Združenie slovenských divadelných teoretikov a kritikov vo Vydavateľstve Talia Press.
Na Záhoráckej stene slávy sa ocitol P. Braxatoris ako „dvorný“ libretista hudobného skladateľa Gejzu Dusíka (1907-1988), s ktorým spolupracoval 4 desaťročia. Vďaka piesňam tejto zohranej dvojice sú mnohé už nesmrteľnými melódiami a operetnými áriami. Libreto Dusíkovej Modrej ruže – kráľovnej medzi slovenskými operetami  napísal ako 25-ročný. Premiéru mala roku 1939.
Texty prvých dvoch tanečných piesní k hudbe Josefa Stelibského (1909-1962) napísal Pavol Braxatoris už počas štúdia práv na Karlovej univerzite v Prahe (1933) zavŕšeného doktorátom. S Gejzom Dusíkom spoločnú „hviezdnu“ púť históriou slovenskej operety a populárnej hudby ako jej spoluzakladatelia odštartovali roku 1934  keď sa Pavol Braxatoris stal koncipistom na Krajinskom súde v Bratislave. Od 6. septembra už pracoval na Okresnom národnom výbore v Senici. Od 1. augusta 1935 bol právnikom a priestupkovým sudcom na Okresnom úrade v Senici.  Jeho manželka Emília, rodená Krištofová, s ktorou sa vzali 10. júna 1936, bola ctiteľkou slovenského  ľudového umenia a v niektorých operetách hrala.
Do svojich 45 rokov žil Pavol Braxatoris v Senici a štvrť storočia prežil s rodinou v Bratislave. Tam bol od roku 1953 i riaditeľom sekretariátu Zväzu slovenských skladateľov, pracoval v Mestskom múzeu (1961-1974), skladal texty piesní, prekladal a tvoril operetné libretá. „Touto činnosťou snažím sa prispieť k úsiliu o vytvorenie novej operety, ktorá vedľa zábavnej funkcie má i výchovné poslanie. Doterajšie pekné úspechy operiet Zlatá rybka (1954) a Hrnčiarsky bál (1956) dodávajú mi chuť do ďalšej práce.“ Konštatuje P. Braxatoris v knihe  označenej  ako „vyznanie potomkov tomuto neskonale skromnému láskavému a pracovitému človeku“. Jeho druhá dcéra Alexandra Braxatorisová (1937-2012) bola dramaturgičkou, prekladateľkou a tiež libretistkou.
Viac ako dvesto piesní, libretá siedmich operiet, preklady libriet operiet zahraničných autorov (Lehár, Strauss,...) Aj to bol Pavol Braxatoris. Dodnes v éteri u nás i v zahraničí znejú piesne dvojice Dusík-Braxatoris interpretované poprednými spevákmi. Sú značkou najvyššej kvality a vynikajúcim kultúrnym vývozným artiklom. Dôkazom môžu byť  mnohé zľudovené - Rodný môj kraj, Tak nekonečne krásna, Marína, Len bez ženy, Tá modrá ruža vám povie, Čo sa mi môže stať, Pieseň o rodnej zemi, Ja som optimista…

Režisérka a učiteľka Anna Gamanová (1958-2001)

1. septembra 2016 uplynie už 15 rokov od úmrtia pedagogičky - duše Literárno-dramatického odboru Základnej umeleckej školy v Senici – Anny Gamanovej, ktorej meno na Záhoráckej stene slávy pribudlo po zásluhách o divadlo, prednes umeleckého slova a rozvíjanie práce s hereckými talentmi. Prostredníctvom lásky k divadelnej múze - Tálii kliesnila mládeži i chodníčky a cesty k literatúre.
Hoci zomrela ako 43-ročná, mnohí súčasní bábkoherci, činoherci, muzikáloví i televízni herci, ktorí zakotvili na profesionálnych scénach na Slovensku i v Česku, môžu Anne Gamanovej vďačiť za to, čo v nich prebudila, trpezlivo pestovala a tvorivo rozvíjala. Angažovala sa tiež v Amatérskej divadelnej únii, pracovala s recitátormi, detskými i dospelými ochotníckymi divadelníkmi. Organizovala ETUD-y (Experimentálne tvorivé umelecké dielne) v netradičných prostrediach, pracovala s M-divadlom, na FEDIM-och (Festivaloch divadla mladých) praxou s mladšími i s rovesníkmi, mladými hereckými, dramaturgickými, scénografickými i režisérskymi talentmi priradila k mestu Senica i prívlastok „divadlom iných inšpirujúce“.
Súbory „Zádrapky“ – Záhorácke dramatické pokusy, ktoré umiestnenie hviezdičky Anny Gamanovej na Záhorácku stenu slávy kedysi odštartovali, pod rovnakým pri Základnej umeleckej škole v Senici pôsobia dodnes.
Hviezdoslavov Kubín, Chalupkovo Brezno, Belopotockého Mikuláš, Scénická žatva v Martine,...tam všade patrili jej odchovanci k najlepším.  S alternatívnymi javiskovými formami žali úspechy i v cudzine (Liverpool, Londýn, Glasgow, Dortmund, Rudolstadt, Ankara...) Režisérkino meno nesie i regionálna súťaž detskej dramatickej tvorivosti okresov Senica a Skalica - Senické zrkadielko Anky Gamanovej.
Bibiána Ondrejková, Helena Krajčiová, Gregor Hološka, Ján Slezák, Miroslava Pavlíková, Zuzana Ožvoldíková, René Parák, Vladimír Adásek, Martina Klimáčková, Daniela Cádrová, Natália Drabiščáková,  Renáta Rundová, Ján Hyža a mnohí iní si  kreatívny režisérsky a pedagogický odkaz Anna Gamanovej nesú v živote naďalej, hoci ona už od 1. septembra 2001 medzi nami nie je.
Jej pokračovateľmi v literárno-dramatickej práci  v divadle, s hereckými i recitátorskými talentmi na Záhorí sú Štefánia Jánošová, Iveta Fodorová, Ľuboslava Pavesková, Jana Kutalová, či z odchovancov M-divadla tiež protagonisti Záhoráckeho divadla zo Senice s režisérom Ivanom Fodorom.

5. letný medzinárodný poetický festival „Po stranách Moravy“ v Hodoníne bol úspešný

5. letný medzinárodný poetický festival „Po stranách Moravy“ v Hodoníne bol úspešný

Fotogaléria

Text a foto: Milan Soukup


Od 29. do 31. júla 2016 sa v Hodoníne uskutočnil už 5. ročník
spoločného Letného medzinárodného poetického festivalu „Po stranách Moravy (PSM) 2016“ , ktorý striedavo na českej a slovenskej strane rieky Moravy spolu s občianskym združením PSM organizujú literárne kluby z Hodonína a Záhoria, knižnice z Hodonína a Senice, Kúpele Hodonín a obec Smrdáky s tamojšími Prírodnými liečebnými kúpeľmi.
Účastníci z Čiech, Moravy, Slovenska, Poľska i Bulharska sa spolu s organizátormi po trojdňovom programe zhodli, že spoločný festival je osožný nielen ako tvorivá inšpirácia literátov, aktivizácia literárnych klubov a podnecovanie k tvorbe nových talentov. Ale aj ako spestrenie letného kultúrneho programu v kúpeľných areáloch, galériách výtvarného umenia a na iných i netradičných miestach. Festival je multižánrovým. Čiže popri literatúre sa na ňom prezentujú i hudobníci, speváci či výtvarníci.
Jedna z viacerých tvorivých dielní na tohtoročnom festivale bola napríklad i v hodonínskej ZOO. Účastníci na festivale prežívali viaceré autorské čítania či besedy s čitateľmi a poslucháčmi tiež v zborovej sieni Náboženskej obce Cirkvi československej husitskej v Hodoníne, tiež v Galérii výtvarných umení v Hodoníne a v kongresovom centre Kúpeľov Hodonín.
V sprievodnom programe vystúpila i hudobná skupina NIC VÍC STRÁŽNICE, účastníci si mohli vypočuť aj prednášku básnika a literárneho teoretika Michala Žáka - „Poetická teória v praxi“. Na koncerte priateľstva Kúpeľov Hodonín vystúpil s recitálom spevák a gitarista Zdeněk Motýlek Patočka z Velkých Bílovic a s veľkým záujmom sa stretla i prezentácia alikvótneho spevu ako istého druhu muzikoterapie v podaní rodáka z Prostějova žijúceho v Prahe  - Karla Richarda Marinova. Zo Slovenska sa na festivale napríklad zúčastnili literáti z Holíča, Banskej Štiavnice, Trnavy, Banskej Bystrice, Bratislavy i Malaciek.
Nechýbali tiež – výstavy kníh spojené s predajom literatúry z tvorby účastníkov festivalu, výmeny skúseností, komunikácia knohovníkov z Moravy a Záhoria s literátmi – básnikmi i prozaikmi. Dominovali autorské čítania priamo za účasti divákov. Podnety z tvorivých dielní sa stávajú (pri dostatku financií v rozpočtoch organizátorov) aj obsahom občas knižne vydávaných zborníkov  Po stranách Moravy.
Vo fotogalérii vám prinášame atmosféru festivalu  tak ako sme ju zachytili na viacerých miestach v Hodoníne –  v zborovej sieni Cirkvi československej husitskej, v kongresovej sále hodonínskych kúpeľov i na tvorivej dielni v ZOO Hodonín.
Najbližší – už 6. ročník Letného medzinárodného poetického festivalu „Po stranách Moravy 2017“ bude opäť na Slovensku – na ľavom brehu rieky Moravy – v Senici a v Prírodných liečebných kúpeľoch Smrdáky v posledný júlový víkend budúceho roku.

Viac článkov...

Stránka 1 z 29

Začiatok
Dozadu
1

Počítadlo prístupov

mod_vvisit_counterDnes172
mod_vvisit_counterVčera605
mod_vvisit_counterTento týždeň7703
mod_vvisit_counterTento mesiac26458
mod_vvisit_counterSpolu736265

Odporúčame

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Anketa

Kniha Záhoria 2015

Ktorá kniha získa titul Kniha Záhoria 2015?

Michaláč, Jozef: T.G. Masaryk a kopčianska legenda.
Lustigová-Bunčáková, M. - Drahošová, V. : Pavel Bunčák v krajine detstva.
Škubla, Pavol: Zvonice, kostoly a kalvárie Slovenska.
Hatala, Marián: Krok od zmierenia.
Krivský, Dušan: Aj margarety majú tŕne.