26-ročný Jakub Matys z Liptovského Mikuláša študuje na Akadémia umení v Banskej Bystrici. Zatiaľ sa zúčastnil iba na jedinej literárnej súťaže, Literárnom Zvolene 2017, kde získal tretie miesto a v Senici s prózou hneď zvíťazil . Začal písať približne pred tromi rokmi.

Čo pre vás znamená laureátstvo v XXXI. ročníku celoštátnej súťaže LSLN 2017?
- Znamená to pre mňa to, že idem, čo sa týka tvorby, dobrým smerom.

Vaše literárne vzory?
- Nemám žiadne literárne vzory. Tak celkovo ma možno inšpiroval iba Howard Philips Lovecraft. Ten ma ovplyvnil, ani nie obsahom, ale formou, akou sú jeho poviedky napísané. Inak je to vždy iná inšpirácia, iný spisovateľ.

Máte svoje krédo, obľúbenú myšlienku, ktorá vám pomáha zvládať aj problémové situácie?
- Tých myšlienok je viac a neustále pribúdajú nové, ktoré ma nejako inšpirujú, ovplyvnia, niečo si z nich zoberiem do života.

Čo by ste radi v študovanom odbore dosiahli?
- Študujem filmová dramaturgiu a scenáristiku na Akadémií umení v Banskej Bystrici. Konkrétny cieľ, súvisiaci s filmovou tvorbou nemám, ale určite by ma potešilo, keby som v budúcnosti písal aspoň občasne scenáre, ktoré by som potom s niekym aj sfilmoval.

Doteraz nepremenený literárny sen?
- Napísať a vydať vlastnú poviedkovú knihu.

Ako ste tohto roku pracovali na sebe, aby ste v Senici uspeli?
- Nijako špeciálne som sa na Literárnu Senicu nepripravoval, len som spontánne zaznamenával to, čo som v tej chvíli žil, robil som to hlavne pre seba. No a potom som nevedel, čo ďalej s napísanou poviedkou, tak som ju odoslal do vašej súťaže.

Ktorá kniha vás naposledy výnimočne oslovila?
- Deväť poviedok od J. D. Salingera.

Zbierate už námet na vašu prvú knihu?
- U mňa je písanie spontánna záležitosť, vždy sa snažím čerpať z toho, čo práve žijem, postavy sú veľmi často založené na konkrétnych ľuďoch z môjho okolia, ktorí ma niečím zaujali, prípadne je medzi nami hlbší vzťah. Čiže kniha by mohla byť z prostredia, v ktorom sa budem práve vtedy nachádzať.

Prózu v XXXI. ročníku celoslovenskej autorskej súťaže Literárna Senica Ladislava Novomeského 2017 posudzovali spisovatelia a publicisti Pavel Rankov a Iris Kopcsayová. Ako I. Kopcsayová vnímala súťažné texty Jakuba Matysa z Liptovského Mikuláša?
„Don´t Go Back to Southampton - Jakub Matys je už ostrieľaným súťažiacim, umiestnil sa nedávno aj v súťaži Literárny Zvolen. Tentoraz uspel ešte lepšie. Napokon, študuje scenáristiku, písanie, aj keď možno nie písanie poviedok, bude raz jeho chlebíkom, bolo by teda prekvapujúce, keby mu to nešlo. V tomto prípade pokus o autobiografické písanie vyšiel (porovnávam ho s pokusmi z predchádzajúcich dvoch kategórií), poviedka je autentická, úprimná, má atmosféru. Vidím tu potenciál na rozvíjanie. Iste je čo zlepšovať, ale takéto poviedky ma bavia čítať.“

Text a foto: Milan Soukup

 

XXXI. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2017 Jakub Matys z Liptovského Mikuláša - 1. miesto v III. kategórii za prózu

Bc. Paulína Čambalová z Gbiel študuje na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Za svoje doterajšie najvýznamnejšie ocenenie v literárnych súťažiach považuje práve vlaňajšie druhé miesto za prózu na XXX. Literárnej Senici Ladislava Novomeského 2016. Písaniu sa venuje už od základnej školy.

Máte literárne vzory?
- Momentálne obdivujem štýl akým píše Chuck Palahniuk a Charles Bukowski.

Vaše krédo či obľúbená myšlienka, ktoré vám pomáhajú zvládať aj problémové situácie?
- Buď odvážny a skús písať spôsobom, ktorý ťa tak trochu desí.

Čo by ste radi v študovanom odbore dosiahli?
- Študujem odbor učiteľstvo histórie a slovenského jazyka a literatúry. Dúfam, že na budúci rok získam magisterský titul. Po škole by som najradšej pracovala ako jazyková korektorka, ale nevylučujem ani to, že pôjdem učiť.

Aký je váš doteraz nepremenený literárny sen?
- Asi ako každý človek, ktorý sa venuje písaniu – by som chcela raz vydať svoju tvorbu.

Ktorá kniha vás v ostatnom čase mimoriadne oslovila?
- Naposledy ma výnimočne oslovila kniha Chucka Palahniuka – Něco si vymysli. Tento súbor poviedok mi ukázal, že sa netreba báť v písaní prekračovať rôzne hranice.

Ako by ste samu seba charakterizovali v rozsahu (Tuctových) 12, pritom „netuctových“ slov?
- Nekonvenčne mysliaci človek, tzv. „daydreamer and night thinker“, vytrvalý, keď si niečo zaumieni.

Zbierate už námet na vašu prvú knihu?
- Snažím sa hľadať neobyčajné v každodennosti.

Čo želáte rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa do LSLN 2017 zapojili?
- Želám im veľa ďalších úspechov na literárnom poli a trpezlivosť a inšpiráciu pri ďalšom písaní.

Nazrime do hodnotenia poézie Paulíny Čambalovej z rozborového seminára v Záhorskej knižnici v Senici 7. decembra 2017, ako ho formulovala poetka Dana Podracká:
„Paulína Čambalová poslala do Literárnej Senice jednu báseň, ktorá nás oslovila. Osobitne tým, že popisuje snívajúce dievča na schodoch, so snami, v ktorých slnko sneží, dážď svieti do očí, a všade je rozsvietené, aj keď sa už príliš zvečerilo a vonku je čierna tma. Píše o viacerých veciach naraz, čo je nielen moderné, ba až postmoderné, ale spája dve reality: reálne žitú a snovú. Vytvára tak pôsobivý obraz prelínania dvoch svetov.“

Text: Milan Soukup
Foto: Vladimír Holický, Milan Soukup

 

Emília Filipová má 88 rokov, je bývalou učiteľkou, žije v obci Svätý Peter. V čase, keď žila a učila v Rajci (od roku 1965), zúčastňovala sa so svojou poéziou v Žiline raz do roka na súťažiach takzvanej záujmovo-umeleckej činnosti. Z literárnych ocenení si do vlaňajška najviac cenila diplomy z Chalupkovho Brezna z roku 1979, keď dostala Diplom za literárnu tvorbu a o rok neskôr tiež v Brezne Diplom - 1. miesto za literárnu tvorbu. Potešila ju k tomu ako odmena i reprodukcia obrazu Vincenta Van Gogha Slnečnice a pamätná medaila. Neskôr, už na dôchodku ju ocenili na súťaži vo Zvolene. Ako 82-ročná začala pracovať na počítači. Objavila literárne súťaže, kam začala posielať svoju poéziu „a takto sa zabávať“.

Autorsky sa venuje písaniu poézie približne od svojej 40-tky. Od roku 2013 sa jej darí posúvať sa v tvorbe ďalej. Potešili isto mnohé? - V r. 2016 som sa zúčastnila Slávnostného udeľovania ocenení „Za posolstvo mieru“ v Bratislave v kategórii poézia, kde som získala prvé miesto a na pamiatku bronzovú sošku Súťaž sa oficiálne volala „Vyslanec mieru" Toto víťazstvo si cením najmä preto, že som stála na doskách divadla L+S, ktoré boli domovom aj môjho najstaršieho syna (Jara Filipa – poznámka M. S.) V rokoch 1980 - 1986 keď sme sa presťahovali do Rajca , sa každoročne konali súťaže ZUČ (záujmovo-umeleckej činnosti) kde som za poéziu získavala každoročné ocenenia. Vychádzali vtedy v zborníkoch Pedagogických rozhľadov.
Po odchode na dôchodok sme sa aj s manželom presťahovali do bytovky v Dudinciach, len 3 km od mojej rodnej obce Hontianske Moravce. Denne sme dochádzali za mamou, ktorá mala záhradu aj kúsok poľa za domom, aby sme pomohli. Po smrti mojej mamy v r. 2004 sme, žiaľ, rodný dom predali, čo ma dosiaľ veľmi mrzí. Už sme nevládali sami pokračovať v prácach okolo domu a zostali sme bývať v Dudinciach. Zhodou okolností ma moji dvaja synovia naučili práci s počítačom a tak sa to všetko začalo. Objavila som celoslovenské súťaže a pokúsila som sa tam posielať svoje básne.

Na ktorú zo súťaží nikdy nezabudnete?
- Nikdy nezabudnem na svoju prvú účasť na vyhodnotení súťaže v meste Ilava a svoje prvé ocenenie . Bola to „Cena primátora mesta" - krásny košíček plný všelijakých dobrôt a predmetov. Tam som sa zoznámia aj s mojimi terajšími priateľkami Dáškou Iliovou, Ankou Prnovou a mnohými ďalšími. Bol to rok 2013. Odvtedy rok čo rok posielam svoje práce do súťaží - a nemôžem sa sťažovať, darí sa mi.
Kde ste získali ocenenia tohto roku?

-.V tomto roku som bola doposiaľ úspešná v nasledujúcich súťažiach: Literárny klub PoeMa v Hornom Srní - 1. miesto; Krídla I. Laučíka , Liptovský Mikuláš - Hlavná cena;
Literárny salón Trnava v Knižnici. J. Fándlyho - čestné uznanie; Poetický Púchov, Včielka Púchov - 1. miesto; Jurinova jeseň - 3. miesto; Cena Literárneho klubu Taksi Topoľčany - Diplom za silný pocitový výraz; Petržalské súzvuky Ferka Urbánka - 2. miesto, Literárny klub Bernolák v Trnave - Čestné uznanie; Literárna Senica Ladislava Novomeského – 3. miesto za poéziu; Gerbócova Literárna Snina - Cena primátora mesta.

Vaše životné krédo alebo myšlienka, ktorá vám pomáha prekonávať aj problémové situácie?
- Moje životné krédo je: nevzdávať sa, keď život prinesie nepríjemné veci, dokonca aj tragédie. Život je už raz taký a nikoho si nevyberá. Preto pri každom páde, pokiaľ človek žije, treba sa pokúsiť čím skôr vstať, oprášiť sa a ISŤ ĎALEJ. Kým človek dýcha, je stále nádej, že sa život zmení k lepšiemu. Treba vidieť vždy pohár POLOPLNÝ.

Máte aj nesplnený literárny sen?
- Môj doteraz nepremenený literárny sen - držať raz v ruke knihu mojej poézie.

Skúste sa nám predstaviť vtipne použitím slov začínajúcich sa hláskami vášho mena.
- Eva Má Írečitý Láskavý Ideálny Akcent - EMÍLIA .

Ako ste tohto roku pracovali na sebe, aby ste dosiahli na Literárnej Senici úspech?
- Pracujem na sebe tým, že píšem aj v tomto veku, čo mi robí už určité problémy, ale núti ma to myslieť. Taktiež pomáha práca s počítačom, ale najmä vôľa nepoddávať sa.

Ktorá kniha vás naposledy mimoriadne oslovila?
- Zaujalo ma viacero kníh, pretože rada čítam, ale spomeniem jednu od Viktora E. Frankla - „Hľadanie zmyslu života“. Ako neurológ a psychiater sa zaoberá okolnosťami, ako sa nenechať zlomiť zážitkami, čo neuznávajú základné hodnoty ľudského života. Opisuje okrem iného život v koncentračných táboroch. kam bol odvlečený ako rakúsky Žid a ako jediný z rodiny prežil.

Aká by mohla byť vaša literárna navštívenka s použitím v rozsahu Tuctových 12, pritom „netuctových“ slov?
- Blíži sa čas, že nestihneš svoj sen, ale aj tak neprestávaš veriť.

Ak sústreďujete už podklady pre svoju prvú knihu, aká bude?
- Ak by vyšla moja kniha poézie, jej základom bude súzvuk mojej duše s prírodou, s mojimi obľúbenými stromami, s vychádzkami do lesa, k potoku a s rôznymi duševnými trápeniami i šťastím, z radosti a lásky k mojej rodine a bolestí prinášaných životom každému jedincovi, ktorý prišiel na tento svet.

Čo želáte svojim rovesníkom, konkurentom či priateľom, ktorí sa do LSLN 2017 zapojili?
- Želám im úspech a šťastie.

Pohrali ste sa s hláskami L,S, L, N a vymysleli vtipnú reklamný slogan našej súťaže?
- Literárna súťaž láka nováčikov.

O čom sa dnes málo alebo nedostatočne hovorí (ale malo by), je to podľa vás námet nielen na zamyslenie, a raz ho možno spracujete (literárne, publicisticky alebo dramaticky)?
- Odpoveď som spracovala ako literárny príspevok.
EŠTE JE ČAS
Pripomínať stále v akej dobe to žijeme, je nosením dreva do hory - nemám to v úmysle. Každému je jasné, že ľudia sú denno-denne zavalení krupobitím rôznych, politických informácií, či dezinformácií, ktoré sa nám denne valia na hlavu zo všetkých strán.
V tejto súvislosti mi prichodí na um známa Krylovova bájka - Lebeť , rak da ščuka, ktorú som preložila nasledovne :
LABUŤ RAK A ŠŤUKA
Keď medzi druhmi jednota chýba.
ich práca sa zladiť nedá
a vyjde z nej nie dielo na svet súce
lež utrpenie, faloš, bieda.

Raz teda labuť, rak a šťuka
voz s pokladom sa ťahať schytli..
Idú sa strhať - a voz sa nehne z miesta.
Poklad by sa im ani ťažký nezdal,
no oni každý z iného sú cesta.

Labuť sa mermomoci driape hore,
rak sa ťahá nazad, šťuka zas na dno rieky.
Kto teda vinu má ? Kto pravdu ?
Posúdiť tie ich večné prieky -
hádam to neprichodí nám.
Jedno však vieme celkom isto :
kde voz stál - dosiaľ stojí tam !

Zdá sa mi, že je v nej povedané všetko, čo by si dnes mala rýchlo uvedomiť celá naša politická reprezentácia. A nielen uvedomiť, ale začať sa už konečne správať tak, aby sme nedopadli pri ťahaní nášho voza „Smer Európa" tak, ako spomínané zvieratá.
Ešte je čas začať ťahať za jeden povraz, ale myslím že už najvyšší.

Nazrime ešte do vyjadrenia poroty na adresu tvorby Emílie Filipovej. Takto komentovala jej súťažné texty na LSLN 2017 poetka Dana Podracká:
„Životná zrelosť 88-ročnej poetky zo Svätého Petra nám dáva osviežujúci dar poetického spôsobu prežívania posledných rokov života, čo je veľká vzácnosť. Rozpráva sa so stromami, necháva sa strhávať búrkou svojich snov, nekričí navonok, ale dovnútra, sama sebe je bútľavou vŕbou. Všetko to je činnosťou, nasmerovanou do večnosti. Usiluje sa zostúpiť do prapodstaty svojho bytia, dotknúť sa srdcom hviezd, každý deň objaviť v sebe človeka. Napriek tomu, že podobné témy už v slovenskej poézii boli napísané, je potešujúce ako si ich Emília Filipová duchovne osvojuje cez prizmu vlastnej skúsenosti a poznania.“

Text: Milan Soukup
Foto: Archív EF (Foto z galavečera „Vyslanec mieru" v Bratislave roku 2016.)

 

53-ročný Ing. Peter Šípoš z Topoľčian je ekonómom. Patrí k tohto roku veľmi úspešným členom Literárneho klubu TakSi (Topoľčianski aktivisti slovných ideálov), dokonca je jeho spoluzakladateľom na jar v roku 2015. Autorsky začínal vo svojom 44. roku života, súťažne od druhej polovice roka 2013. Je držiteľom literárnych ocenení od Sniny po Senicu.

- Každé ocenenie ma povzbudilo, každá súťaž má svoje špecifikum, či už v zložení poroty alebo svojimi preferenciami, odtienkami, spôsobom a úrovňou komunikácie s autormi ... Niektoré sú tradičné, uprednostňujúce jednoduchšie a zrozumiteľnejšie vyjadrovanie, iné spirituálne, ale aj taká, ktorá priam nabáda k experimentovaniu (Zrkadlenia Prievidza).

Čo pri raste literárnych talentov oceňujete?
- Vážim si tie súťaže, kde sa odborná porota dokáže fundovane vyjadrovať k tvorbe autorov, má schopnosť pochopiť texty, posudzovať širším nadhľadom, nepodlieha úzkoprsej a jedinej, extrémne subjektívnej paradigme rozpoznať kvalitu tvorby a talent autora, nech by písal akýmkoľvek štýlom, nedá sa "okabátiť" povrchovým efektom a veľmi explozívne rozmáhajúcim sa pozérstvom alebo jednoduchou enumeráciou súčasných "technokratických rekvizít dennej spotreby, či vulgarizmov" v snahe povýšiť túto "novodobú banálnu grafomániu" na súčasnú báseň. Môžem spomenúť víťazné - Poetická Ľubovňa, Zrkadlenia Prievidza (doposiaľ ako jediný víťaz v piatich ročníkoch, avšak už si začínam silno hrýzť do jazyka) atď., alebo aj vlaňajšie prvé miesto u vás v Senici, ale tiež spirituálne zamerané súťaže - O cenu SUT Trnava, Jurinova jeseň, Gorazdov literárny Prešov. Veľa mi odkryli neúspešné, v ktorých som si po prečítaní zborníka ocenených diel vedel odpovedať na príčinu. Poučením boli rovnako prehry, prirodzene ku mne patria.

Čo vás potešilo viac ako ocenenie?
- Ak mi napríklad na neformálnych rozboroch Literárneho salóna Trnava 2017 porotkyňa poetka pani Zlata Matláková viackrát zopakovala, že sa stala na mojej básni „Mená s príslušenstvom k večnosti" závislá a neustále sa k nej musela vracať a trojveršie (prvý nepočká// a ani mŕtvy// nedáva dôvod) v básni „Iná prechádzka" považuje za najlepšie v celej súťaži a ak by mohla, ukradla by si ho do svojej básne ...

Vraj už neposielate do všetkých súťaží svoje príspevky?
- Do niektorých súťaží som prestal posielať svoju tvorbu a vzhľadom na úroveň zborníkov neľutujem svoje rozhodnutie. Niekde sa menia členovia porôt a tým aj kvalita ocenených diel, čo považujem za číry subjektivizmus v nárokoch, ba v mnohých prípadoch neskutočný úpadok, porotcovské amatérstvo. Stretol som sa i s maniermi jednej literárnej poroty s nepochopiteľným precenením prozodického lapsusu, inak si to nedokážem vysvetliť. Myslím si, že vo viazanej tvorbe by sa nemali dostávať do zborníkov gramatické rýmy, archaická inverzia, nezvládnutý rytmus, lebo viazaná tvorba má svoje presné pravidlá a nie je dobrou vizitkou poézie ani poroty, ak ich neovláda, alebo si z toho robí srandu. Tiež si myslím, že zborníky by mali byť výkladnou skrinkou zvládnutých diel, aj formou (zvlášť v rýmovaných dielach), nielen obsahom. Navyše ma nelákajú "pozérske upútavky ako nedonosené svaly z polystyrénu", na ktoré hlavne neskúsenejšia porota "skočí" a propaguje ich v zborníkoch ...

Ktoré literárne súťaže na Slovensku pri vyhľadávaní, podpore a rozvoji literárnych talentov považujete za najvýznamnejšie?
- Nemám vyčerpávajúci prehľad o všetkých súťažiach, hlavne pre mladých autorov, ale môžem povedať aspoň za tie, na ktorých sa zatiaľ zúčastňujem, je to o kvalite porôt a rozboroch tvorby, teda o konštruktívnej kritike: Poetická Ľubovňa, Gorazdov literárny Prešov, Gerbócova literárna Snina, Krídla Ivana Laučíka Liptovský Mikuláš, zo spirituálnych súťaží O cenu SUT Trnava a Jurinova jeseň Čadca, a tradične Literárna Senica L. N. Čo viem ešte o súťaži pre mladých autorov Wolkrova Polianka a Cena R. Fabryho.

Na ktorých súťažiach ste tohto roku zožali úspech?
- Poetická Ľubovňa - 1. miesto; O Cenu SUT Trnava 2. miesto; Krídla I. Laučíka L. Mikuláš - Cena za poéziu (dostávajú ju prví traja bez uvedenia poradia); Jurinova jeseň Čadca – 3.miesto; Literárny salón Trnava- 3. miesto, Gorazdov literárny Prešov – 2. miesto (prvé nebolo udelené).

O čom sa dnes málo alebo nedostatočne hovorí (ale malo by), je to podľa vás námet nielen na zamyslenie, a raz ho možno práve vy spracujete (literárne, publicisticky alebo dramaticky)?
- Domnievam sa, že dnes sa málo hovorí o etike tvorby umenia ako takého. Nemám na mysli nejakú moralizujúcu dogmu, spoločenskú objednávku, nebodaj politiku účelovo vtláčanú do umenia, či popretie slobody vyjadrovania. Sám sa stránim moralizujúcich pohnútok, alebo poplatnosti témy, či rozhodovania o tom, čo je dobro a zlo, lebo to býva spravidla kontraproduktívne a čitateľ si urobí vlastný úsudok. Ono je to aj v literárnej tvorbe ako v rozprávke, kde už malé dieťa dokáže rozlíšiť čierne a biele, a najmä v poézii je často silný kľúč tajomna v nedopovedanom, ale predsa vo vedomom odkaze, v druhom význame. Vravím o zodpovednosti k obsahu, ktorý dávame verejnosti. Aby bolo zrejmé, že autor (hoci nemusí byť lyrickým subjektom) má jasno vo svojom hodnotovom poli a nelavíruje medzi lacnou provokáciou, (v ktorej sa za umenie vydáva všetko na spôsob prostoduchosti aj bez absolútneho talentu) a voľbou ťažšej cesty - vyhýbaniu sa recyklovanej každodennosti nenáročných „umeleckých výstupov" strácajúcich zábrany pred všetkým, počnúc jednoduchou lascívnosťou (textová forma), fetišizmom vyzliekania, či premnoženým samoúčelným vulgarizmom - po bezbrehé násilie ... Aby umenie bolo aj známkou náročnosti, nedehonestovalo značku "ART", hodnotu intelektu s označením homo sapiens a ja pridávam aj „človek zodpovedný, kultúrny a ohľaduplný a rovnako náročný čitateľ" ... Myslím si, že pri čítaní diela by sa nik nemal cítiť nejakým spôsobom ponížený, zdevastovaný, zbitý, lebo o všetkom (aj o násilí a krivdách) sa dá písať autenticky, kultivovane, úrovňou osobnosti, empatickou schopnosťou a talentom autora, ak budem patetický, nazvem to nadnesene, „zobrazovať javy umeleckým rytierstvom" na spôsob Dona Quijota.

Ešte vás niečo trápi, že sa o tom nehovorí?
- Druhou témou by boli literárne súťaže, ich množstvo, úroveň a extrémy, ktoré sú výsledkom slabej objektivizácie úrovne tvorby hodnotiacou porotou. Aby sa nestávalo, že otvoríte zborník a prvým extrémom bude insitná kôpka klišé a stokrát prepísaných gýčov, premnožených genitívnych alebo adjektívnych metafor, gramatických rýmov, nerešpektovanie eufónie a rytmiky verša vo viazaných formách, ktoré nikdy nemôžu ašpirovať na umenie s týmito „literárnymi hrúbkami". Druhým extrémom zasa býva snaha o experiment za každú cenu a „avantgardná porota" ocení čokoľvek iba za to, že je to iné, aj keď o ničom, iba zhluk smiešnych a banálnych každodenných pojmov, majúci navodiť súčasnosť a novátorstvo. Čitateľa to „osloví" akurát ako bombastická guma na najvychytenejších teplákoch, ktorá však hneď aj praskla a odhalila krvi zbavenú výpoveď, teda vykonštruovanú nezmyselnú pózu, „účelové tlačenie na pílu experimentu", ktorému nerozumie ani autor, nieto ešte čitateľ, či sama porota, ktorá si samoľúbo zatlieska, vyzdvihne svoju bohorovnosť a genialitu a zároveň skritizuje zvyšok autorov za neinvenčnosť a nenovátorstvo. Lebo rozhoduje ona, (a niekedy len jej maniere.)
Je zvláštne, ak sa napríklad nejaká tvorba nedostane na jednej súťaži ani do zborníka 10 finalistov a na inej (porovnateľnej) súťaží, pokiaľ to propozície dovoľujú, získa prvé miesto. Niečo tu nie je v poriadku a jedna porota sa nepriamo vysmieva druhej? Či to nemá byť o kvalite básní (aspoň o nejakej 70% kvalitatívnej zhode u akejkoľvek poroty, v akejkoľvek podobnej súťaži), alebo rozhoduje iba „nastavenie", či „maniere" poroty bez ohľadu na báseň? Aj to je zaujímavá téma, v ktorej som bol nepriamo svedkom.

Ako by ste sa charakterizovali?
- Už som v minulosti seba charakterizoval podľa písmen, teraz to skúsim inak, dvomi básňami, jedna (Štvrť) sa vyskytla vo Vašom zborníku v roku 2013:
autoportrét
obliekam roky
na svoju nepremenu

dni sú tak podobne
prečiarknuté vlasy

bolo ich viac
a ja

len po teba sám
ako zlepujem
a strihám zrkadlovú báseň
krájam
a obväzujem dušu dušou
naozaj
/////

štvrť
celý som do trištvrte
čo prevýši
je štvrť jednej básne

neviem ju
na sto percent
lebo dvadsaťpäť
je prach
krajší ako ja

nech rátam akokoľvek:
mäso kosti krv

celý som do trištvrte
a prach je krajší
ako ja
/////

Nazrime ešte do hodnotenia poetickej tvorby Ing. Petra Šípoša od poetky Dany Podrackej, ako si ho autor vypočul aj na rozborovom seminári v Záhorskej knižnici v Senici 7. decembra 2017:
„Peter Šípoš do pôdorysu svojich básní ukryl filozofické hľadanie odpovedí na vlastné otázky. Zapodieva sa Platónom, asymetriou, dezilúziou a ilúziou, Dostojevským, Božími nohami lienky či Elektrou, osobným roz/hraním času. V tomto rozhraní ako v poetickej medzere, v medzipriestore, sa zrkadlia obrazy a predstavy, zmiešané jedny v druhých, aby tak spolu vytvárali poetickú výpoveď. Takto vytvorené sa dá stráviť, uskutočniť akrobatický výkon: „prehltneš sa a budeš len zo seba hadom vyvrhnuté perie“. Had ako symbol kruhu času, ktorý požiera svoj koniec tak v poézii Petra Šípoša nachádza spojenie s tým, čo už nie je (napríklad Dostojevského úsmev) a zároveň to všetko obieha okolo zeme, všetko sa krúti, preto: „moja bodka nemá konca ani nemá kam keď zem je guľa a guľa nedouteká ja sa už neotáčam ľavá alebo pravá vždy zem“.“

Text: Milan Soukup
Foto: Vladimír Holický, Milan Soukup

 

Bc. Martin Hodoň je 27-ročný mladý muž z Tisovca, ktorý študuje réžiu na Janáčkovej akadémii múzických umení (JAMU) v Brne. Literatúre sa autorsky venuje asi od 15 rokov.

Čo pre vás znamená laureátsko v XXXI. ročníku celoštátnej súťaže LSLN 2017?
- Znamená najmä motiváciu pokračovať.

Vaše literárne vzory?
- Mám ich - sú nimi najmä Ivan Štrpka a Viktor Pelevin.

Máte svoje krédo či obľúbenú myšlienku, ktoré vám pomáhajú zvládať aj problémové situácie?
- To je život, prispôsob sa/sám sebe/ alebo zdochni.

Ambícia v literárnej tvorbe?
- Vydať vlastnú zbierku.

Ako ste tohto roku pracovali na sebe, aby ste dosiahli na Literárnej Senici úspech?
- Kontinuálne píšem, niečo dám von a posielam, kde sa dá :)

Kniha, ktorá vás naposledy výnimočne oslovila a dávate ju do pozornosti aj iným?
- Viktor Pelevin - Svätá kniha vlkolaka, Dom z papiera, Novoročný výstup na Jaseninu.

Kto vám pomáha talent rozvíjať a cibriť?
- Stále niekto :)

Ak zbierate námet na vašu prvú knihu, o čom bude (prípadne z akého prostredia)?
- Väčšinou vo mne kvasí, potom ide von – hlavne môj duševný mikro/makrosvet.

Čo želáte vašim rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa do LSLN 2017 zapojili?
- Veľa zdravia, lásky a impulzov.

O čom sa dnes málo alebo nedostatočne hovorí (ale malo by), je to podľa Vás námet nielen na zamyslenie, a raz ho možno práve vy spracujete?
- Empatia.

Ako poetickú tvorbu Martina Hodoňa komentovali porotcovia na rozborovom seminári 7. decembra 2017 v Záhorskej knižnici v Senici? Takto to formulovala poetka Dana Podracká z Literárneho informačného centra v Bratislave:
„V prvej básni Pomaly plynúce dni ide o záchranu ľudského života, hoci sme svedkami akéhosi komiksu zo slov, vidíme nakladanie tela na strechu auta, prvý neistý pohyb, cestu, brány, dvory, domy a ploty, až po smelý krok na hladine pochybností, znamená to, že život sa podarilo zachrániť. Tajomstvo básne spočíva v jej stavbe. Akoby bola bez subjektu, bez vnútornej reči, bez vonkajšej odozvy. Je iba pohyb v pohybe, utvárajúci ďalší pohyb. Je to sugestívne a poetické. Aj ostatné básne sú podobné, z ticha dovidia na vravu a reč, oko pozorovateľa vie o situácii viac ako ju ona sama ukazuje, všetko sa začína a končí ostnatými jazykmi, ktoré sú iba ostnaté. Obdobne napríklad v básni Márnokopytník sa vrství čas v „lineárnych nánosoch zím“ (ako letokruhy v strome) a ten, ktorý sa vidí, hľadá odhodlanie na čo? To vie len márnokopytník... Nedostatočné vysvetlenie? Nie, iba skryté.“

Text: Milan Soukup
Foto: Vladimír Holický, Milan Soukup

 

16-ročná Lenka Želonková z Prešova je študentkou tamojšej Pedagogickej a sociálnej akadémie. Je členkou Spišského literárneho klubu. Píše prakticky odvtedy, ako sa naučila písať, teda od šiestich rokov.

Tvoje doteraz najvýznamnejšie ocenenie z literárnych súťaží?
- Najväčší význam pre mňa doposiaľ malo čestné uznanie na literárnej súťaži Práva detí očami detí, kde som bola ocenená spomedzi 1500 účastníkov.

Ktoré literárne súťaže na Slovensku pri vyhľadávaní, podpore a rozvoji literárnych talentov považuješ za najvýznamnejšie?
- Mladá slovenská poviedka, ako aj literárna súťaž Medziriadky jednoznačne podporujú rozvoj literárnych talentov. Mladá slovenská poviedka bola prvá súťaž, v ktorej som dosiahla úspech (ako 12-ročná), a to malo pre mňa mimoriadny motivačný význam. Pobyt na literárnom sústredení Medziriadky ma zasa veľa naučil z techniky písania a oboznámil ma s kvalitnou literatúrou i spisovateľmi vôbec.

Na ktorých súťažiach si tohto roku bola úspešná?
- Múdra príroda (3. miesto), Práva detí očami detí (čestné uznanie), Mladá slovenská poviedka (čestné uznanie).

Čo pre teba znamená laureátstvo v XXXI. ročníku celoštátnej súťaže LSLN 2017?
- Na túto súťaž som počula veľmi dobré ohlasy, spomínaná bola aj na našom literárnom klube, preto má pre mňa veľkú hodnotu, že som sa stala ocenenou.

Máš literárne vzory?
- Paulo Coelho a Gillian Flynnová sú pre mňa spisovatelia, ktorí vás po dočítaní ich diela nechajú ešte dlho premýšľať a zanechajú vo vás stopu.

Máš svoje krédo alebo obľúbenú myšlienku, ktorá ti pomáha zvládať aj problémové situácie?
- Medzi moje obľúbené patrí: Neplač, bude horšie.

Kam by si sa rada v študovanom odbore prepracovala, čo by si ním rada dosiahla?
- Študujem odbor Učiteľstvo pre MŠ a vychovávateľstvo, no túto školu som si vybrala predovšetkým pre možnosť uplatnenia tvorivosti a umenie ,,všeho“ druhu. Keďže mám mnoho záujmov, neviem zatiaľ s istotou povedať, akým smerom sa poberiem, no najnovšie sa zahrávam s myšlienkou študovať réžiu či scenáristiku v Brne.

Tvoj nepremenený sen?
- Mojím doteraz nepremeneným literárnym snom je vydať knihu skôr než dovŕšim 18 rokov. Ešte stále to stíham!

Skús sa nám vtipne predstaviť?
- Kritická k autorom našich emócii.

Ako si tohto roku pracovala na sebe, aby si bola v Senici úspešná?
- Pracujem na sebe pravidelne, každá poviedka, úvaha či báseň ma posúva. Úspech v súťaži je len sekundárnym cieľom, robím to predovšetkým pre osobný rozvoj, preto, aby som raz mohla držať v rukách svoju knihu a povedať: ,,Si dobrá, Lenka.“

Kniha, ktorá ťa naposledy výnimočne oslovila?
- Prednedávnom som zhltla knihu Jedenásť minút od spomínaného Paula Coelha, ktorý opisuje premenu panny na prostitútku a prostitútky na pannu. Učí, ako sa nezamilovať a ako toto pravidlo porušiť. Viac neprezradím.

O čie rady si sa doteraz najčastejšie opierala pri literárnom raste?
- Každý názor či rada majú pre mňa hodnotu. V posledných mesiacoch mi však najviac pomáhajú v literárnom raste členovia Spišského literárneho klubu.

Aká by mohla byť tvoja literárna vizitka (navštívenka) v rozsahu (Tuctových) 12, pritom „netuctových“ slov?
- Svet okolo mňa je nízky. V hlave sa mi narodil omnoho väčší.

Zbieraš námet na tvoju prvú knihu?
- Moja prvá kniha bude príbeh poskladaný z poviedok s cieľom vyvrátiť jeden zo základných symbolov rozprávok: postavy delíme na dobré a zlé. Neexistuje zlý násilnícky otec a dobrá obeť šikanovania. Svet je zvrátený presne ako vy.

Čo želáš rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa do LSLN 2017 zapojili?
- Nikdy sa neprestaňte deliť s papierom o svoje myšlienky. Inak môžete prísť o veľké priateľstvo. A želám vám, aby ste mi boli inšpiráciou! :D

O čom sa dnes málo alebo nedostatočne hovorí (ale malo by)?
- Obchodovanie s ľuďmi, nadmerné rúbanie stromov v Tatrách, ťažba ropy v Texase, ohrozené pandy... Nie, nemám v pláne písať o pandách v čínskych ZOO. No určite je pre mňa príťažlivá problematika obchodovania s ľuďmi.

Aký by mohol byť tvoj vtipný štvorslovný „reklamný“ slogan pre LSLN?
- Len snívaj, len nezaspi!

Nazrime ešte do hodnotenia Lenkinej tvorby z pohľadu porotkyne Iris Kopcsayovej:
„Lenka Želonková napísala zaujímavý príbeh, vzhľadom na jej vek ma prekvapila téma, ktorú si zvolila – matka, ktorá príde o dieťa, pretože sa od svojho kocúra nakazí toxoplazmózou. Oceňujem zaujímavú tému spracovanú úsporným, a nie melodramatickým spôsobom.“

Text: Milan Soukup
Foto: Vladimír Holický, Milan Soukup, František Pitoňák

 

16-ročná Miriam Krivosudská je študentkou v sexte Gymnázia Andreja Vrábla v Leviciach. Po maturite by rada študovala grafický dizajn. Symbolickú charakteristiku samej seba pomocou slov začínajúcich sa hláskami jej krstného mena vyriešila takto. Citujem:
„Možno impozantnejšiu reakciu inokedy aplikujem. Možno.“

Ako si tohto roku pracovala na sebe, aby si bola v Senici úspešná?
- Píšem, stále píšem, aj keď väčšina nápadov skončí v koši.

Kniha, ktorá ťa naposledy výnimočne oslovila?
- Príbeh služobníčky od Margaret Atwoodovej. Kniha ma oslovila vďaka stále aktuálnej téme ohrozenia slobody totalitným režimom. Je to ako varovný prst a upozornenie, že stratiť slobodu je jednoduchšie, ako by sa mohlo zdať.

O čie rady sa pri literárnom raste opierala?
- O rady Mgr. Márie Makovej.

Ak zbieraš už námet na svoju prvú knihu, o čom bude?
- Ak raz prekonám svoju lenivosť a výsledok bude dosť dobrý na to, aby uzrel svetlo sveta, pôjde pravdepodobne o zbierku poviedok z prostredia mladých ľudí.

Čo želáš rovesníkom, ktorí sa zúčastnili na XXXI. Literárnej Senici Ladislava Novomeského?
- Len to najlepšie.

S akým ohlasom u poroty sa tvorba Miriam stretla?
„ Miriam Krivosudská napísala zaujímavým spôsobom krátky príbeh v prvej osobe mužského rodu. Páči sa mi zvolená forma, dobre sa to čítalo, treba písať ďalej.“ Zdôverila sa v hodnotení porotkyňa Iris Kopcsayová.

Text a foto: Milan Soukup

 

XXXI. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2017 Miriam Krivosudská z Hronských Kľačian - Čestné uznanie v II. kategórii za prózu

15-ročný Miroslav Kozolka zo Slovenského Grobu navštevuje Školu pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium na Teplickej ulici v Bratislave. Písaniu poézie a prózy sa venuje od trinástich rokov. Snaží sa byť vďačný za každé ocenenie, aké získa.

Ktoré literárne súťaže na Slovensku pri rozvoji literárnych talentov považuješ za najvýznamnejšie?
- Najväčšmi sa mi páčil program Zrkadlení 2017, pretože familiárny prístup a obetavosť organizátorov a porotcov počas literárneho víkendu pôsobil naozaj príjemne.

Na ktorých súťažiach si bol tohto roku úspešný?
- Petržalské súzvuky Ferka Urbánka – poézia – 2. miesto; Inšpirácie spod Sitna – próza (porota nestanovila celkové poradie ocenených); Bratislava, moje mesto – poézia – 3. miesto; Zrkadlenia 2017 – čestné uznanie.

Čo pre teba znamená laureátstvo v XXXI. ročníku celoštátnej súťaže LSLN 2017?
- Cením si, že odbornú porotu oslovila moja tvorba, ale aj keby som vyhral desať ročníkov hociktorej literárnej súťaže za sebou, chápal by som to predovšetkým ako ďalšiu výzvu ostať pokorným.

Skúsiš sa nám predstaviť vtipne použitím slov začínajúcich sa hláskami tvojho mena?
- Manekýn, manier, márnotratný, megaloman, meľhuba, milovník, mimo, mondénny.

Kniha, ktorá ťa v ostatnom čase výnimočne oslovila?
– Veľký Gatsby od Fitzgeralda; Zločin a trest od Dostojevského; Kufor na sny od Dušeka.

O čie rady si sa doteraz najčastejšie opieral pri svojom literárnom raste?
- Prvou osobou, ktorá vždy alebo takmer vždy prečíta moju tvorbu ako prvá, je moja mama. Od nej sa dozviem prakticky okamžitú reakciu.

Zbieraš už námet na svoju prvú knihu?
- Samozrejme, že plánujem poslať moje rukopisy do vydavateľstiev, ako náhle budem mať pocit, že sú aspoň trochu vycibrené.

Máš literárne vzory?
- Nedovolím si povedať, že by som mal nejaké výraznejšie literárne vzory, ale z autorov poviedok mi najväčšmi imponujú Dušan Dušek, Dušan Mitana, Fitzgerald a Čechov.

Kam by si sa rád prepracoval štúdiom, čo by si ním chcel dosiahnuť?
- Veľmi rád by som vyštudoval medicínu a ako doktor pôsobil v oblastiach sveta, kde je lekárska pomoc slabá a nedostatočná.

A ešte postreh za porotu, ako ho Mirovi prezentovala na rozborovom seminári v Záhorskej knižnici v Senici 7. decembra 2017 Iris Kopcsayová:
„Miroslav Kozolka ma potešil, že si ako chlapec, ešte dieťa, zvolil takú náročnú a netradičnú tému - svoj príbeh Modrooká Anna zasadil do prostredia a obdobia politicky rozdeleného Berlína. Páči sa mi, ak sa niekto z mladej generácie usiluje pochopiť a stvárniť tému z obdobia, ktoré nezažil, ale ide o výpoveď závažnú pre ďalšie generácie.“

Text: Milan Soukup
Foto: Vladimír Holický, Milan Soukup

 

Soňa Ivanovičová z Gymnázia Jána Hollého v Trnave za doteraz najvyššie ocenenie považovala druhé miesto ešte na prvom stupni základnej školy na Prvosienkach.Ktoré literárne súťaže na Slovensku pri rozvoji literárnych talentov považuje za najvýznamnejšie? „Je to literárna súťaž POVIEDKA. Umenie napísať kvalitnú poviedku je naozaj náročné, sama sa pokúšam bez úspechu. Zmestiť príbeh s výpovednou hodnotou do takého malého rozsahu je herkulovskou úlohou.“

Čo pre teba znamená laureátstvo v XXXI. ročníku celoštátnej súťaže LSLN 2017?
- Je to pre mňa pocta, som veľmi vďačná, motivuje ma to k ďalšej tvorbe.

Máš literárne vzory?
- Sú nimi Pavel Rankov, Dušan Mitana, James Joyce, Alexej Tolstoj - poviedky, celkovo poviedkári a práca s poviedkami je to, čo ma inšpiruje a v čom nachádzam inšpiráciu.

Aké je tvoje krédo, prípadne obľúbená myšlienka, ktorá ti v živote pomáha zvládať aj problémové situácie?
- Uniformita je smrťou kreativity. - preto sa snažím byť iná.

Tvoja ambícia súvisiaca so štúdiom?
- Rada by som sa dostala na vysokú školu v oblasti podnikania a obchodu niekam do zahraničia.

Nesplnený literárny sen?
- Napísať poviedku, ktorú sa oplatí čítať.

Ako si tohto roku pracovala na sebe, aby si bola na Literárnej Senici úspešná?
- Úprimne, nijako zvláštne, jednoducho ma kopla múza, cítila som vnútornú potrebu vzdať hold dvom ženám, o ktorých som písala, preto som sa snažila o čo najlepšie spracovanie textu. Bola to pre mňa veľká česť osobne sa stretnúť s poslednou generáciou, ktorá prežila peklo.

Kniha, ktorá ťa naposledy výnimočne oslovila?
- Barbora, Boch & Katarzia od Ivany Gibovej, krátka ale úprimná kniha, v ktorej si autorka nedáva servítku pred ústa.

O čie rady si sa najčastejšie opierala pri literárnom raste?
- Opierala som sa o rady svojich učiteliek na gymnáziu.

Tvoj odkaz rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa zapojili do LSLN 2017?
- Píšte a buďte kreatívni.

O čom sa dnes málo alebo nedostatočne hovorí (ale malo by), je to podľa teba námet nielen na zamyslenie?
- Myslím si, že sa málo hovorí o rovnosti, o rovnosti pohlaví, o rovnosti rás, o rovnosti ľudí rôznych orientácii. NO FREEDOM TILL WE´ RE EQUAL - žiadna sloboda, kým si nie sme rovní.

Ako vnímala súťažný príspevok Sone Ivanovičovej v porote Iris Kopcsayová?
„Soňa Ivanovičová ako jedna z mála zaslala do súťaže novinový článok. Bol dobre, primerane veku, spracovaný, na závažnú tému (holokaust). Skôr by sa mal uchádzať o cenu v novinárskej súťaži, lebo spolu s literárnymi textami sa hodnotil ťažko, určite si však zaslúži uznanie (aj za výber témy) a Soňa by sa mala žurnalistike venovať, ak o nej uvažuje ako o svojej profesii, a zdokonaľovať sa.“

Text a foto: Milan Soukup

 

XXXI. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2017 Soňa Ivanovičová z Trnavy - Čestné uznanie v II. kategórii za prózu

TIP NA DOBRÚ KNIHU

Edita Gruberová: Spev je môj dar

S menom slovenskej koloratúrnej sopranistky Edity Gruberovej sa spáj [ ... ]

Benková, Jana: Osa na bonbóne

Tereza zbožňuje svoju prácu v prestížnej personálnej agentúre.  [ ... ]

Stephen King: Outsider

Vzadu v stodole niekto stál.
Jack ticho vykríkol, siahol po služobn [ ... ]

Paolo Giordano: Požierači neba

Nový román autora bestsellerov Osamelosť prvočísiel, Ľudské tel [ ... ]

Chýba Vám konkrétna kniha?

V Záhorskej knižnici  ponúkame  90 000 knižničných jednotiek, každoročne  pribudne do fondu približne 2 700 nových kníh. Napriek tomu sa môže stať, že nám niečo chýba. Ak ste u nás hľadali konkrétnu knihu a nenašli, dajte nám vedieť  jej autora a názov. Urobíme všetko pre to, aby sme ju pre Vás kúpili.



Kalendárium regionálnych osobností na Júl

Ľudovít VANÍČEK maliar, výtvarný pedagóg * 05.07.1894 Senica + 21.02.1960 Bratislava 125. výročie

Milan Michal HARMINC architekt, staviteľ kostola v Senici a v Prietrži * 07.10.1869 Kulpin (Srbsko) + 05.07.1964 Bratislava 55. výročie

Bohuslav HURBAN prekladateľ * 15.04.1862 Hlboké + 06.07.1889 Martin 130. výročie

Otto TOMEČEK vysokoškolský profesor, autor prekladov * 08.07.1934 Skalica + 01.11.2004 Banská Bystrica 85. výročie

Jozef HOLUB osvetový pracovník * 01.06.1820 Senica + 12.07.1899 Revúca 120. výročie

Štefan CALTÍK knihovník, pedagóg pôsobil v Holíči * 21.02.1805 Myjava + 21.07.1849 Vrbové 170. výročie

Počítadlo prístupov

1155469
Dnes181
Včera198
Tento týždeň1453
Tento mesiac5238
Spolu1155469

Výpožičná doba

Senica

 

Pondelok

08.00  -  18.00 hod.

Utorok

08.00  -  18.00 hod.

Streda

12.00  -  18.00 hod.

Štvrtok

08.00  -  18.00 hod.

Piatok

08.00  -  18.00 hod.

Sobota*

08.00  -  12.00 hod.

   * Okrem

detského oddelenia

Čáčov

 

Utorok

15.00  -  20.00 hod.

Piatok

15.00  -  20.00 hod.

 

Kontakt

Záhorská knižnica

Vajanského 28

905 01 Senica

 

odd. beletrie 034/654 3780

odd. odbornej literatúry 034/651 2710

Viac kontaktov nájdete v TU.

atis_2019