13-ročná Anna Semková z Bratislavy je študentkou Gymnázia na Grösslingovej ulici. Je jedinou spomedzi tohtoročných súťažiacich, ktorú porota ocenila aj za poéziu aj za prózu.

Ktoré sú tvoje doterajšie najvýznamnejšie ocenenia zo súťaží?
- Každé ocenenie sa snažím si vážiť rovnako, pretože mi hovorí, že si moju prácu niekto prečítal a niekomu sa páčila, k tomu všetkému si niekto ešte dal aj prácu s vyhodnotením a drobnosťami, ktoré k týmto oceneniam patria. A to je pre mňa ako pisateľa najdôležitejšie. Z takýchto súťaží potom síce občas vychádzam ako víťaz iba ja, alebo iní moji rovesníci, no v skutočnosti je víťazov oveľa viac a v konečnom dôsledku nikto nie je porazený, a to si na týchto súťažiach vážim.

Majú pre teba niektoré súťaže väčší význam ako iné?
- Niektoré súťaže pre mňa majú špeciálny citový význam. Bola to moja prvá pozvánka na vyhodnotenie – Literárne Topoľčany 2016 (2.miesto za prózu), a moja úplne prvá literárna súťaž a ocenenie – Literárny Kežmarok 2016 (čestné uznanie za prózu).

Ktoré literárne súťaže na Slovensku pri rozvoji literárnych talentov považuješ za najvýznamnejšie?
- Na literárnych súťažiach si najviac vážim spätnú väzbu, ktorú dostávam. Za všetky spomeniem napríklad Literárny Kežmarok, ktorého rozbory mi dali naozaj veľmi veľa, Topoľčianske textobranie, kde vidno, že od hodnotenia prác po organizáciu vyhodnotenia či výber cien porote na vašom literárnom raste záleží a chce vám pomôcť, či na Škultétyho rečňovankách, kde tiež dostanete parádnu spätnú väzbu a príjemný pocit úspechu, zadosťučinenia a pocit dôležitosti, ktorý vás dokáže zvnútra hriať pri srdci ešte veľmi dlho (ale to platí pri všetkých súťažiach, na ktorých som sa zúčastnila).

Aké boli tvoje tohtoročné úspechy?
- V tomto roku sa mi podarilo uspieť v Literárnom Kežmarku 2017 (1.miesto za prózu), Topoľčianskom textobraní 2017 (1.miesto za prózu), Petržalských súzvukoch Ferka Urbánka 2017 (1.miesto za prózu), Škultétyho rečňovankách 2017 (1.miesto za prózu) a najčerstvejšie v Literárnom Lučenci 2017 (2.miesto za prózu, 1.miesto za poéziu).

Odkedy sa venuješ literatúre autorsky?
- Krátke príbehy, občas rýmované básne som písala už na prvom stupni ZŠ, väčšinu z nich som však nikdy nedokončila. Za začiatok môjho „seriózneho pisateľstva“ považujem šiesty ročník, teda rok kedy som mala 11-12 rokov a napísala som svoje prvé ozajstné poviedky a zúčastnila sa na mojej už spomínanej prvej celoslovenskej literárnej súťaži.

Čo pre teba znamená laureátstvo v XXXI. ročníku celoštátnej súťaže LSLN 2017?
- To, že si niekto prečítal moju poviedku a básne, že niekoho (dúfam) zahriali pri srdci a páčili sa mu až natoľko, že sa rozhodol ma oceniť, čo si veľmi cením.

Máš literárne vzory?
- Je medzi nimi Dušan Mitana svojou dokonalou jednoduchosťou a slovenskosťou; Vanda Rozenbergová svojimi smutne pravdivými poviedkami, ktoré vo vás však aj tak zanechajú kus šťastia; Gabriel García Márquez, ktorý do svojich obyčajných postáv vložil kus mágie a nadprirodzena a tým ich urobil ešte reálnejšími; Patrick Ness, ktorý píše pre ľudí v mojom veku o niečom, čo nás všetkých trápi, ale inak; a potom ešte mnohí, mnohí ďalší...

Máš svoje krédo či obľúbenú myšlienku, ktoré ti pomáhajú zvládať aj problémové situácie?
- Nemyslím si, že by boli ľudia natoľko jednoduchí, aby sa mohli celý život riadiť jednou alebo dvomi vetami, no v tejto súvislosti ma napadá myšlienka Dušana Mitanu z jeho poviedky Ihla (Nočné správy), ktorou sa snažím riadiť minimálne pri písaní:
„V tme, prachu a horúčave dobývať uhlie – to je tvoj údel, ak to s písaním myslíš vážne. A odmena je jediná: nádej, že niekto premení tvoje uhlie na popol, aby mu bolo počas dlhých mrazivých nocí trochu teplejšie.“

Čo by si rada dosiahla štúdiom?
- Aktuálne sa ma už veľmi dlho drží myšlienka na štúdium psychológie, verím, že v budúcnosti sa niekde v odbore literatúry/psychológie určite objavím. Veď predsa mnoho známych básnikov a prozaikov sa v profesionálnom živote venovalo niečomu úplne inému ako literatúre.

Tvoj doteraz nepremenený literárny sen?
- Nateraz mi postačia literárne súťaže, ktoré ma v budúcnosti ešte čakajú. Keď sa však mám odraziť trochu ďalej, snáď tak ako každý, aj ja dúfam vo svoju vlastnú hmotnú publikáciu.

Skús sa nám predstaviť vtipne použitím slov začínajúcich sa hláskami tvojho mena.

Anotácia:
Nereálna
Nakreslená
Anekdota

Snívajúca
Ešte o
Mnohých
Krásnych/Kozmických
Okamžikoch aj
V
Apatii

Ako si tohto roku pracovala na sebe, aby si bola v Senici úspešná?
- Nebolo by to tak, že by som sa na každú súťaž nejako extrémne pripravovala. Skôr sa snažím počas celého roka čítať (knihy aj ľudí), počúvať (chválu aj kritiku), vnímať (šťastie aj smútok), cítiť (emócie, ktorými sa dá aj nedá chváliť), pozorovať (okolie aj diaľku) a v neposlednom rade písať, písať, písať, toľko, aby som vo svojej tvorbe stále niekam napredovala.

Kniha, ktorá ťa naposledy výnimočne oslovila?
- Mnohé z nich sú ešte stále nedočítané, no už teraz mi prirástli k srdcu. Za všetky spomeniem tri: Utrpenie mladého poeta (J. Urban), s ktorým každým odsekom zisťujem, aká je poézia čarovná; Slobodu bažantom (V. Rozenbergová), kde nájdete texty, v ktorých sa vaše problémy najprv samé nájdu, potom magicky stratia a vám je zrazu ľahšie na duši; a nakoniec Poltvin (M. Grupač), ktorého postava je tak nereálna, až ju jedného dňa zbadáte pred sebou, podáte si ruky, objímete sa a nájdete v nej dobrého priateľa.

O čie rady si sa doteraz najčastejšie opierala pri svojom literárnom raste?
- Nemôžem nespomenúť moju mamu, ktorá je prvá. Jej posúvam svoje hotové básne a poviedky, osobe, vďaka nej som objavila prózu. Ona vďaka mne objavila poéziu (je to vzájomné :-). Tiež jej patrí moja vďaka za to, že ma „dokopala“ k mojej veľmi často spomínanej prvej súťaži. Rátam medzi nich tiež môjho slovenčinára p. p. Holiša, ktorý mi na literárnom krúžku ukázal, že dnešná literatúra nie je samý brak a tiež to, že skutočnosť, že som na matematickom gymnáziu a milujem literatúru sa síce môže zdať nekonvenčnou, no nie nemožnou. Dvakrát ďakujem (a ešte veľakrát potom).

Prezradíš nám svoju literárnu vizitku (navštívenku), charakterizujúc samu seba v rozsahu (Tuctových) 12, pritom „netuctových“ slov?
- Plačem kakaové slzy, som kozmonaut bez skafandra, píšem a rátam na prstoch.

Čo želáš rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa do LSLN 2017 zapojili?
- Aby im LSLN pomohla v ich literárnom raste, aby si svoju chvíľu slávy užili, aby nepoľavili a aby sa nikdy nebáli skúšať nové veci aj v literatúre. Veľa ďalšej trpezlivosti, tvorivej nálady a úspechov, ktoré nielen pochvália, ale aj posunú ďalej, veľa poviedok, básní a šťastia! :-)

Vymyslíš vtipný „reklamný“ slogan pre LSLN, ktorý na celoštátnu autorskú súťaž priláka iných s použitím iba 4 slov začínajúcich sa hláskami LSLN?
- Len Slovo Láka Nás

Pripojme ešte postrehy porotkyne Dany Podrackej na adresu poézie Anny Semkovej:
„Dve básne (prvá je zložená z troch častí) skúmajú dve rôzne polohy bytia. Prvá (Postoje) sa dotýka života, prezentovaného navonok formou postojov. Autorka hľadá morálku skôr u mŕtvych ako u živých, zaoberá sa konzumným spôsobom života ako opozita k „dopytu po živote“, ktorý „prudko klesá“ a do tretice skúma priestor času ako „zub“, ktorý sa kazí aj vďaka akejsi cukornatosti času namiesto obsahov, ktoré nespôsobujú problémy. Druhá báseň (Večerná hygiena) je prezentáciou života vnútri. Báseň je obrazom očisty, v širšom zmysle očistca, ktorým netreba plytvať, ale ani ho vylúčiť zo svojho vnútorného plynutia.“

A ako vnímala jej prozaickú tvorbu Iris  Kopcsayová?
„Na svoj vek veľmi dobre zvládla literárny text. Poviedka nebola zbytočne dlhá, autorka nebola sebastredná, ako mnohé jej rovesníčky, sústredila sa veľmi jednoducho na vyrozprávanie príbehu. Neskôr sa možno pustí do náročnejších tém, ale v tomto veku odporúčam ísť systematicky týmto smerom, je to lepšie, ako opisovať svoje vnútorné pseudodrámy. Keď bude mať čosi nažité, mohli by z jej „pera“ vzniknúť zaujímavé texty. Štylisticky ide o naozaj čistý text, páči sa mi aj nápad: poviedka o dievčati bez mena.“

Text: Milan Soukup
Foto: Vladimír Holický, Milan Soukup

 

Kristína Leonhard zo Zvolena pracuje v Slovenskej akadémii vied. Na literárnych súťažiach sa začala zúčastňovať až v polovici tohto roku. Zatiaľ získala čestné uznanie na Literárnom Zvolene a popri Senici zaujala aj na Jašíkových Kysuciach. V Cene fantázie 2017 som si vyslúžila kladné hodnotenie od porotcu Mareka Zákopčana (http://cena.fantazia.sk/blog/208-finale - hodnotenie č. 159).

Ktoré literárne súťaže na Slovensku pri rozvoji literárnych talentov považujete za najvýznamnejšie?
- Vo všeobecnosti považujem za zaujímavé súťaže, ktoré majú dlhoročnú tradíciu a zaujímavých porotcov. Okrem toho mám v hľadáčiku súťaže zamerané na fantastiku, napríklad Cenu fantázie a Cenu Karla Čapka.

Odkedy sa venujete literatúre autorsky?
- Na gymnáziu som odovzdala do školských novín článok, ktorý bol zlý a bol samozrejme aj odmietnutý. Odvtedy som akékoľvek literárne snahy (s výnimkou sporadických nedokončených diel z posledných rokov) potlačila ešte v zárodku. Láska k literatúre ma nakoniec ale priviedla k písaniu opäť, intenzívnejšie sa poviedkam venujem od začiatku roku 2017.

Čo pre vás znamená laureátstvo v XXXI. ročníku celoštátnej súťaže LSLN 2017?
- Mám radosť, že sa mi podarilo uspieť v ďalšej významnej celoslovenskej súťaži.

Vaše literárne vzory?
- K písaniu ma neviedol nikto. Zato k čítaniu beletrie moja mama a tiež učiteľka slovenčiny na gymnáziu. Moje literárne vzory nachádzam najmä v samotných knihách. Za inšpiratívnych spisovateľov považujem Hemingwaya, Austenovú, ale napríklad aj Kinga či McCarthyho. Kníh, ktoré ma za roky aktívneho knihomoľstva oslovili, je veľké množstvo. Učiteľom mi bola a je beletria. Čítala som aj niektoré knihy o písaní, napr. od Kinga a Murakamiho.

Vaše krédo, prípadne obľúbená myšlienka, ktorá vám pomáha zvládať aj problémové situácie?
- S niekoľkými výnimkami neexistuje problém, ktorý sa nedá vyriešiť, treba len chcieť a oddrieť si to. Myslím, že to platí aj pri písaní.

Váš doteraz nepremenený literárny sen?
- Rada by som sa umiestnila v ďalších literárnych súťažiach a začala písať dlhšie prózy.

Prijímate našu úlohu - predstaviť sa vtipne použitím slov začínajúcich sa hláskami vášho mena?
- Križujem Realitu Iracionálneho Sveta, Trochu Idealisticky, No Asertívne.

Ako ste tohto roku pracovali na sebe, aby ste dosiahli na Literárnej Senici úspech?
- Od začiatku roka som sa aktívne venovala písaniu a najmä som sa snažila byť sama sebe neúprosným recenzentom. Za dôležité považujem tiež čítanie beletrie, ktorá ma najlepšie učí, ako má kvalitná próza vyzerať a čo má v čitateľovi vyvolať.

Kniha, ktorá vás naposledy výnimočne oslovila?
- Cormac McCarthy – Cesta. Som fanúšikom hororových a v menšej miere aj postapo románov a autor tejto knihy dokázal vo mne vyvolať hrôzu obludných rozmerov. Podarilo sa mu to vykreslením absolútnej beznádeje a tým, že ma prinútil premýšľať nad prioritami človeka ako indivídua, ale aj spoločnosti ako takej. Bola som veľmi zvedavá, ako sa autor k ľudstvu na konci zachová a veru, som väčší skeptik ako on.

Zbierate už námet na vašu prvú knihu (veríte, že raz uzrie svetlo sveta)?
- Láka ma obdobie, o ktorom v súčasnosti vieme menej, ako by sme si azda priali, a možnosť pohrať sa s alternatívnymi dôvodmi dejinných udalostí. A prostredie? Už od raného veku ma priam bizarne priťahuje hradisko, ktoré sa stalo svedkom násilia v rôznych časových obdobiach a ktoré sa nachádza neďaleko mesta, v ktorom som vyrastala.

Čo želáte rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa zapojili do LSLN 2017?
- Budem rada, ak si všetci z vyhodnotenia súťaže odnesieme nielen radosť z ocenenia, ale aj z nových literárnych známostí. Tiež si prajem, aby sme boli otvorení a angažovaní v diskusiách o ocenených dielach.

O čom sa dnes málo alebo nedostatočne hovorí (ale malo by)?
- Možno by stálo za to zamyslieť sa, kam v súčasnosti naša civilizácia smeruje a hlavne akým spôsobom. História sa totiž opakuje a ľudstvo nie a nie sa poučiť.

Skúsite vymyslieť vtipný „reklamný“ slogan pre LSLN, ktorý na celoštátnu autorskú súťaž priláka iných. Obmedzenie zadania je v tom, že slogan musí byť 4-slovný a slová sa musia začínať hláskami L, S, L, N.
- Liaheň schopných literátov naštartovaná!

A ešte aspoň stručný pohľad na tvorbu Kristíny Leonhard očami porotkyne Iris Kopcsayovej:
„ Nepúšťaj kormidlo - Kristína Leonhard pokračuje vo svojej „duchárskej“ téme (ak to tak môžem zjednodušene nazvať). Táto autorka (len pod iným pseudonymom) mala tematicky podobne zameranú poviedku aj na Literárnom Zvolene, kde bola tiež ocenená. Usilovala by som sa však o väčšiu hutnosť či stručnosť rozprávania a o lepšiu pointu...“

Text a foto: Milan Soukup

 

XXXI. Literárna Senica Ladislava Novomeského 2017 Kristína Leonhard zo Zvolena - Čestné uznanie v III. kategórii za prózu

Aké sú vaše doterajšie najvýznamnejšie ocenenia z literárnych súťaží?
- 1. miesto Florinova jar 2016, Mimoriadna cena primátora mesta Dolný Kubín Florinova jar 2017, 2. Miesto z Literárnej súťaže Jozefa Braneckého v Trenčíne 2016, Čestné uznanie z Literárnej súťaže duchovnej tvorby Jurinova jeseň.

Ktoré literárne súťaže na Slovensku pri vyhľadávaní, podpore a rozvoji literárnych talentov považujete za najvýznamnejšie?
- Vážim si všetky ocenenia rovnako.

Na ktorých súťažiach ste tohto roku bola úspešná?
- Florinova jar a Jurinova jeseň.

Od akého veku sa venujete literatúre autorsky?
- Písať som začala odchodom do dôchodku ako 62-ročná pred dvoma rokmi.

Máte literárne vzory?
- Sú nimi Milo Urban a Margita Figuli.

Máte svoje krédo, obľúbenú myšlienku, ktoré vám pomáhajú zvládať aj problémové situácie?
- Čo ťa nezabije, to ťa posilní.

Váš nepremenený literárny sen?
- Vydať knihu.

Skúste sa nám vtipne predstaviť?
- Lofajová Evička, päťnásobná babička, občas rada spievam, píšem , hrám divadlo, zbožňujem zvieratká, viac ma nenapadlo.

Ak zbierate námet na vašu prvú knihu, o čom bude?
- Spomienky na detstvo a smutný osud troch bratov, z ktorých jeden z nich bol môj ocko.

Na rozborovom seminári ocenených prozaikov s porotcami na adresu Evy Lofajovej 7. decembra 2017 v Záhorskej knižnici v Senici zazneli aj tieto slová Iris Kopcsayovej:
„Sťahovanie s nevôľou - Pestrofarebné rozprávanie s bohatými zážitkami z detstva. Zavanie k nám svet, ktorý už patrí minulosti. Na niektorých miestach by som sa vyhla prílišnému zdôrazňovaniu humornosti situácií, možno by som menej vyzdvihovala výnimočnosť hrdinky. Text je veľmi autentický a zážitkový, čo hodnotím pozitívne, usilovala by som sa ešte popracovať na štýle (k väčšej strohosti či civilnosti) a pri ďalšom písaní by som sa pokúšala rozšíriť tematický záber.“

Text: Milan Soukup
Foto: Vladimír Holický, Milan Soukup

 

19-ročný Martin Krč z Radošoviec sa autorsky venuje literatúre štyri roky. Popri štúdiu na Gymnáziu v Myjave pracuje v Plavárni v Senici. K jeho doterajším najvýznamnejším úspechom v literárnych súťažiach patrí 1. miesto v súťaži National Literary Award za poviedku Don’t dance with gypsy girls. So slovenskými literárnymi súťažami doteraz skúsenosti nemal, no za najvýznamnejšiu spomedzi nich považuje Poviedku.

Čo je tvojou ambíciou ako študenta bilingválneho gymnázia?
- Mojou primárnou ambíciou je pravdepodobne, povedané slovami Marka Twaina, nedovoliť škole, aby stála v ceste môjmu vzdelaniu.

Na ktorých súťažiach ste tohto roku boli úspešný?
- Boli to National literary award - 2. miesto, Language flower - 1. miesto na celoslovenskom kole s hrou The Search for the human beauty a 2. miesto s básňou Sparkling stones.

Čo pre vás znamená laureátstvo v XXXI. ročníku celoštátnej súťaže LSLN 2017?
- Prvý úspech s tvorbou v slovenskom jazyku a samozrejme veľkú radosť.

Vaše literárne vzory (čím sú pre vás inšpiratívni)?
- Sú to napríklad Mika Waltari - hĺbkou tvorby, prácou s emóciami, rozsahom diela, F. M. Dostojevskij - znalosťou ľudskej mysle, Hermann Hesse - atmosférou diel a Oscar Wilde – čarovnosťou.

Máte svoje krédo, ktoré vám pomáha zvládať aj problémové situácie?
- Nesúď človeka, ale jeho skutky. (Nie som si istý, či je to autorská myšlienka, no poznám ju prostredníctvom budhizmu.)

Váš cieľ v literatúre?
- Získať prístup k čitateľom a osloviť ich svojou tvorbou.

Ako ste tohto roku pracovali na sebe, aby ste dosiahli na Literárnej Senici úspech?
- Rozširoval som si obzory, bol som otvorený novým skúsenostiam, svoju prácu som konzultoval s mentorom...

Ktorá kniha vás naposledy výnimočne oslovila a dávate ju do pozornosti aj iným?
- Ivan Vyrypajev - Hry. Je to pre mňa úplne nový literárny aj životný zážitok.

O čie rady ste sa doteraz najčastejšie opierali pri svojom literárnom raste?
- O rady svojho mentora, Timoteja Križku, spisovateľa, fotografa a filmára z Bratislavy.

Ak zbierate námet na vašu prvú knihu (veríte, že raz uzrie svetlo sveta), o čom bude?
- Rád by som začal knihou o súčasnom živote, súčasných problémoch a (prekvapivo) zasadenú do súčasnosti. Chcem, aby bola kniha „slovenská” a aby to z nej bolo cítiť, pretože to je podľa mňa aj jediný spôsob, ako zvýšiť šancu, že osloví aj zahraničného čitateľa. Ak by som mal byť konkrétnejší, bol by to príbeh o konflikte svetského a duchovného spôsobu života, o pokrytectve a špine každého z nich a o klamaní samého seba vyjadreného najmä dialógom.

Čo želáte vašim rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa do LSLN 2017 zapojili?
- Aby ich účasť v tejto súťaži povzbudila v písaní, či už sa umiestnia prví, alebo sa neumiestnia vôbec, no najmä, aby sa im darilo písať pravdivo.

O čom sa dnes málo alebo nedostatočne hovorí (ale malo by), je to námet nielen na zamyslenie, a raz ho možno práve vy spracujete?
- O egoizme, ktorý nás systematicky rozdeľuje a odkláňa našu pozornosť opačným smerom, ako je pôvod našich problémov.

Váš tip na reklamný slogan pre LSLN?
- Lebo slová lámu nevedomosť.

Na rozborovom seminári poroty (Pavel Rankov a Iris Kopcsayová) s ocenenými autormi v Záhorskej knižnici v Senici 7. decembra 2017 sa aj Martin Krč dozvedel viac o miere svojho talentu a o tom, kam by sa vo svojej tvorbe mal alebo mohol uberať. Takto jeho súťažné texty komentovala I. Kopcsayová:
„Tento autor poslal do súťaže dva texty: divadelnú hru a poviedku. Poviedka Franz sa mi páčila viac. Hra bola dobre napísaná, pre mňa však trochu bez pointy. Poviedka je napísaná veľmi profesionálne, štylisticky na veľmi dobrej úrovni. Jeden z textov, ktoré sa mi dobre čítali a ničím zásadným ma neiritovali.“
Martin Krč sa okrem iného zdôveril, koho rád číta, a že v najbližšom období sa chce aj pri čítaní obľúbených skôr klasikov a zahraničnej tvorby posunúť aj k čítaniu slovenských i súčasných autorov a literárnych trendov.

Text: Milan Soukup
Foto: Vladimír Holický, Milan Soukup

 

TIP NA DOBRÚ KNIHU

Edita Gruberová: Spev je môj dar

S menom slovenskej koloratúrnej sopranistky Edity Gruberovej sa spáj [ ... ]

Benková, Jana: Osa na bonbóne

Tereza zbožňuje svoju prácu v prestížnej personálnej agentúre.  [ ... ]

Stephen King: Outsider

Vzadu v stodole niekto stál.
Jack ticho vykríkol, siahol po služobn [ ... ]

Paolo Giordano: Požierači neba

Nový román autora bestsellerov Osamelosť prvočísiel, Ľudské tel [ ... ]

Chýba Vám konkrétna kniha?

V Záhorskej knižnici  ponúkame  90 000 knižničných jednotiek, každoročne  pribudne do fondu približne 2 700 nových kníh. Napriek tomu sa môže stať, že nám niečo chýba. Ak ste u nás hľadali konkrétnu knihu a nenašli, dajte nám vedieť  jej autora a názov. Urobíme všetko pre to, aby sme ju pre Vás kúpili.



Kalendárium regionálnych osobností na Júl

Ľudovít VANÍČEK maliar, výtvarný pedagóg * 05.07.1894 Senica + 21.02.1960 Bratislava 125. výročie

Milan Michal HARMINC architekt, staviteľ kostola v Senici a v Prietrži * 07.10.1869 Kulpin (Srbsko) + 05.07.1964 Bratislava 55. výročie

Bohuslav HURBAN prekladateľ * 15.04.1862 Hlboké + 06.07.1889 Martin 130. výročie

Otto TOMEČEK vysokoškolský profesor, autor prekladov * 08.07.1934 Skalica + 01.11.2004 Banská Bystrica 85. výročie

Jozef HOLUB osvetový pracovník * 01.06.1820 Senica + 12.07.1899 Revúca 120. výročie

Štefan CALTÍK knihovník, pedagóg pôsobil v Holíči * 21.02.1805 Myjava + 21.07.1849 Vrbové 170. výročie

Počítadlo prístupov

1155468
Dnes180
Včera198
Tento týždeň1452
Tento mesiac5237
Spolu1155468

Výpožičná doba

Senica

 

Pondelok

08.00  -  18.00 hod.

Utorok

08.00  -  18.00 hod.

Streda

12.00  -  18.00 hod.

Štvrtok

08.00  -  18.00 hod.

Piatok

08.00  -  18.00 hod.

Sobota*

08.00  -  12.00 hod.

   * Okrem

detského oddelenia

Čáčov

 

Utorok

15.00  -  20.00 hod.

Piatok

15.00  -  20.00 hod.

 

Kontakt

Záhorská knižnica

Vajanského 28

905 01 Senica

 

odd. beletrie 034/654 3780

odd. odbornej literatúry 034/651 2710

Viac kontaktov nájdete v TU.

atis_2019