22-ročný Michal Sabol je študentom učiteľstva akademických predmetov slovenský jazyk a literatúra a výchova k občianstvu na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Literárnej tvorbe sa začal venovať pomerne neskoro, ako 19-ročný. Práve vrcholí jeho bakalárske štúdium, čiže študijných povinností má neúrekom. Zmenilo jeho vlaňajšie víťazstvo v Senici v kategórii poézie jeho literárny život?
- Zmenilo i nezmenilo. Samotný proces tvorby a aj jej dôvody pre mňa zotrvávajú nemennými. Iné je to v oblasti prezentácie, kde výsledok pomohol mojej tvorbe získať vyššiu mieru relevantnosti.

Darilo sa vám kombinovať alebo rozvíjať v uplynulom roku vaše štúdium a literárne záľuby zároveň?
- Predmet môjho štúdia na Katedre slovenského jazyka a na Katedre filozofie sa s literárnou tvorbou kombinuje skutočne dobre. No blíži sa čas štátnic a odovzdávania záverečných prác, ktorým sa plánujem venovať intenzívne, preto sa po zime pravdepodobne na istý čas literárne odmlčím. Dúfam však, že potom budem mať na tvorbu opäť viac času.

Zúčastnili ste sa po LSLN 2017 aj na inej literárnej súťaži?
- Nezúčastnil, iba tohto roku na Cene Rudolfa Fábryho, odkiaľ zatiaľ nepoznám výsledky. Sústredil som sa najmä na tvorbu nových a postupné okresávanie už napísaných textov pre pripravovanú zbierku básní. To by sa však malo opäť zmeniť. Moje literárne texty, ale i náhľady na poéziu a umenie vôbec, sa dostali do medzinárodného vedeckého štvrťročníka Ostium a nové básne by mali byť tiež publikované časopisecky.

Úspech v LSLN 2017 patrí z hľadiska rozvoja literárnych talentov medzi tie najvyššie ocenenia na renomovaných súťažiach. Vlani ste vyjadrili svoju túžbu a ambíciu – poéziu nielen písať, ale aj žiť. Ako sa vám darí napĺňať tento vysoký cieľ?
- Od vlani sa zmenilo asi len to, že som túto vetu pochopil presnejšie. Nevnímam to viac ako túžbu či ambíciu, ale niečo, čo sa všade naokolo deje osudovo, ľahko a bez akejkoľvek snahy.

V lete sme sa stretli na Námestí oslobodenia v Senici, keď 16. augusta 2018 na podujatí Nočná Senica osádzali slniečka-ozubené kolieska hokejistu Žigmunda Pálffyho a básnika Pavla Stanislava Piusa (tiež bývalého porotcu LSLN) na Záhorácku stenu slávy. Čo robíte vy pre to, aby ste sa raz možno tiež stali známym a obľúbeným (básnikom, spisovateľom alebo pedagógom)?
- Pracujem. To je všetko. Cieľom však vonkoncom nie je stať sa známym alebo obľúbeným, cieľ pri úprimnom vykonávaní týchto povolaní chýba. Človek je naozaj tvorom spoločenským, a mlčať, hoci by to bolo častokrát príjemnejšie, teda nie je možné. Dobrá poézia nemusí byť obľúbenou. A rovnako je to i s ľuďmi. V oblasti umenia konám bez ohľadu.

Od septembra ste v Trnave v ďalšom ročníku UCM. Čo zaujímavé z prečítaných kníh by ste odporučili aj iným?
- Toto leto som sa zameral najmä na českú literatúru. Na mená ako Karel Jaromír Erben, Karel Hynek Mácha, Jan Neruda, ale i „novších“ autorov, ktorých si v súčasnej dobe pokojne dovolím označiť za klasikov, ide najmä o texty Egona Bondyho, Vladimíra Holana, Bohumila Hrabala či Ivana Blatného… Z našich autorov ma naposledy zaujala kniha Caput Mortuum od Michala Habaja, pri ktorej som sa dobre zabavil. Pochopiteľne, tých autorov a textov do pozornosti iným je určite viac.

V štvrťročníku Ostium ste v rozhovore s Petrom Fraňom reagovali aj na takúto otázku: „Má sa podľa vás básnik, umelec či literát „angažovať“ v spoločnosti v otázkach hľadania pravdy? Je preňho akousi „povinnosťou“ vyjadrovať sa k aktuálnemu spoločenskému dianiu?“
- Rozlíšil by som pri tom medzi spoločenskou pravdou a objektívnou pravdou, o ktorej však teraz nebudem hovoriť. Považujem za dôležité, aby umelci hľadali takúto ľudskú pravdu, aby ju svojou prácou a vierou udržiavali pevnou, a nielen zbytočne otvárali ústa. V spoločenskej oblasti je najlepšou činnosťou tá, ktorá je spojená s kompetentnosťou a dôverou. A keby aj bola takáto dôvera nalomená, netreba prepadať hanbe, a pokračovať vo svojej činnosti ďalej. Určite nejde o rezignáciu, ale skôr o komunikáciu činom, ktorá pobáda k uvedomeniu si, že keby bol každý človekom na svojom mieste, svet by vyzeral inak. To je síce len ideál, nič to však nemení na tom, že je úlohou každého jednotlivca aj generácie priblížiť sa k nemu, najviac ako to bude možné.

Čo by ste ako víťaz hlavnej ceny za poéziu na XXXI. ročníku celoštátnej autorskej súťaže LSLN 2017 odkázali tým, ktorí doteraz váhali, či sa do podobných súťaží zapojiť a ísť s kožou na trh – nechať si vlastnú tvorbu posúdiť odbornou porotou?
- Čo by som im odkázal? Nech neváhajú, a zapoja sa. Literárna Senica je súťaž s dlhoročnou tradíciou, dlhodobo si udržiava štatút jednej z najobosielanejších literárnych súťaží na Slovensku a i porotcovské posty bývajú pravidelne kvalitne zastúpené, každopádne, nemajú čo stratiť.

12-ročná Marianna Ibrahimi, žiačka Základnej školy Škultétyho a Základnej umeleckej školy Ladislava Mokrého v Topoľčanoch po vlaňajšom úspechu aj tohto roku preberá ocenenia. Na základe bilancií iba v tomto roku (bezmála 30 cien a čestných uznaní) sa zdá, že jej recept na napredovanie v literárnom koníčku je účinný - Sústreď sa na cieľ, nie na cestu. Mariannkina mama nám jednu zo zmien v dcérkinom literárnom rozlete popísala takto: Začala chodiť na kurz písania dramatických textov a stala sa ambasádorkou Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, ktoré ju tiež podporuje v písaní. Uskutočnili napríklad scénické čítanie jej textov, ktoré čítal riaditeľ divadla Martin Kusenda s Mariannkou. Umožňujú jej kontakt s tvorcami predstavení. V rámci seminára Píšeš? Píšem! sa tento rok hrala jej ďalšia hra v Srbsku a v lete dcérke radosť urobila účasť na literárnom sústredení Medziriadky.

Ako svoje úspechy vníma samotná Marianna Ibrahimi, členka Literárneho klubu TakSi v Topoľčanoch?
- Každé ocenenie je pre mňa česť, posúva ma, robí mi radosť a motivuje ma do ďalšieho písania. Vážim si každé jedno. Mám rada súťaže, v ktorých text nekončí len na papieri.

Prvé miesta si popri Literárnej Senici tohto roku obsadila tiež na Poetickom Púchove, v súťažiach Píšeš? Píšem!, Villa Zerna, Farebný svet, Mladá slovenská poviedka, Škultétyho rečňovanky a Literárna cena Jána Frátrika. Pritom sa intenzívnejšie literatúrou zaoberáš iba tri roky. Kto ti doteraz najviac pomohol pri rozvoji tvojho literárneho talentu?
- Lásku k literárnej tvorbe vo mne prebudila Základná umelecká škola. Musela by som menovať celý rad pedagógov, ktorí ma naviedli na tento smer. Ale pravidelne sa so mnou najviac trápi Daniela Koťková, vďaka ktorej som písať začala. Rôznymi cvičeniami a technikami dokáže rozvíjať moje tvorivé myslenie. Kurzy dramatického písania, na ktoré chodím, vedie Jozef Krasula. A určite mi veľmi pomáha sledovanie divadla a vnímanie diania na javisku. Som vďačná riaditeľovi Starého divadla Karola Spišáka v Nitre Martinovi Kusendovi, že mi umožnil byť ich ambasádorkou, a tým sa stať súčasťou tohoto skvelého divadla, môcť sledovať tvorbu predstavení, pýtať sa a rásť.

Kto sú tvoje literárne vzory?
- Medzi moje literárne vzory patrí každý človek, ktorý sa venuje literatúre, pokiaľ je sám sebou. Každý je niečim iný a to dáva veľa možností motivácie a inšpirácie.

Literárna Senica Literárne Nespí je slogan, ktorý si už vlani vymyslela v rámci tvorivej úlohy, ktorú sme oceneným zadali v dotazníku. Čo pre teba znamenajú ocenenia za poéziu i prózu v XXXII. LSLN 2018?
- Je to pre mňa veľká česť a motivácia, tiež výzva neprestávať a písať ďalej. Snažiť sa zlepšovať a pracovať na sebe, pretože vďaka oceneniu viem, že to má zmysel.

Na Základnej umeleckej škole chodíš aj na literárno-dramatický odbor, na spev a na keyboard. Na konzervatóriu mávaš kurzy písania dramatických textov. Čo by si raz rada robila po skončení štúdií?
- Chcem študovať umenie, dostať sa na konzervatórium a neskôr študovať na Vysokej škole múzických umení réžiu, scenáristiku, alebo dramaturgiu. Rada by som aj učila umelecké predmety.

Tvoj literárny sen?
- Zatiaľ len súťažiť, naberať skúsenosti a tým sa zlepšovať. A keď už budem veľmi dobrá, potom túžim písať texty, ktoré nekončia na papieri. Chcem písať piesne, ktoré by som si rada vedela aj sama zhudobniť a naspievať, chcem písať scenáre a režírovať vlastné hry, chcem dať mojim príbehom život. Momentálne pracujem na jednom mojom tajnom literárnom pláne, ktorý ale ešte nemôžem prezradiť a veľmi sa teším na výsledok.

Ktorá kniha ťa naposledy výnimočne oslovila?
- Práve som dočítala od Marty Hlušíkovej Žiaden káčer navyše. Výborná kniha, ktorá ma očarila jemným humorom, ktorým si ma Marta Hlušíková získala už ako úplne malú. Predtým som tiež čítala od Lauren Kate Slzu a Vodopád. Slza bola skvelá a vďaka nej ma začalo baviť také jemnejšie fantasy, ktoré ma aj trochu motivovalo. Vodopád som prečítala, ale bol už na môj vkus trochu drsnejší.

O čom sa dnes málo hovorí, ale malo by?
- Keďže je reč o literatúre, tak mám pocit, že sa z nej vytráca humor. A to mi chýba.

Ak už zbieraš námety pre svoju prvú knihu, o čom bude?
- Zatiaľ viem len to, že by to malo byť trochu humorné, trochu dramatické, nebude tam žiadna choroba ani smrť, bude tam riadna zápletka a skončí to úplne inak ako by si ktokoľvek tipoval.

Marianna Ibrahimi sa v našej šanci pre talenty pomocou hlások a slabík svojho mena zachytila ako MARIANNA - MAlá RIeka ANjelských NÁpadov. Urobila to po slabikách, lebo to podľa nej práve takto má ten správny zmysel. Čo želá rovesníkom, konkurentom alebo priateľom, ktorí sa na LSLN 2018 prídu ako ocenení podeliť o svoje skúsenosti?
- Želám im, aby sa im darilo a aby boli skvelí. Lebo pri dobrej konkurencii sa aj ja môžem len zlepšovať.

TIP NA DOBRÚ KNIHU

Hamiltonová, Kimberlie: Mačky v akcii!

Nie nadarmo sa hovorí, že mačky majú deväť životov. Sú to rod [ ... ]

Ján Uličiansky: Max a Lea

Kniha MAX a LEA je úžasné dielo plné prekrásnych zážitkov a em [ ... ]

Michaela Vocelka Karl Vocelka: Pozrieť ukážku Fra...

Pracovný deň Františka Jozefa začínal o pol štvrtej ráno, keď  [ ... ]

Jaroslava Bednářová: Herbár alebo príroda vo vaše...

Rastliny ako jedlo, rastliny ako liek – táto nevšedná kniha vás  [ ... ]

Chýba Vám konkrétna kniha?

V Záhorskej knižnici  ponúkame  90 000 knižničných jednotiek, každoročne  pribudne do fondu približne 2 700 nových kníh. Napriek tomu sa môže stať, že nám niečo chýba. Ak ste u nás hľadali konkrétnu knihu a nenašli, dajte nám vedieť  jej autora a názov. Urobíme všetko pre to, aby sme ju pre Vás kúpili.



Kalendárium regionálnych osobností na August

Karol Samuel GRUNHUT právnik, osvetový pracovník * 03.08.1844 Borský sv. Jur + 01.10.1929 Viedeň (Rakúsko) 175. výr.

Karol Ľudovít BOBOK náboženský spisovateľ *06.08.1799 Lubina +26.03.1844 Skalica 220. výr.

Ľudovít ŠIMKO osvetový pracovník, lekár *06.08.1859 Martin +13.06.1945 Senica 160. výr.

František HORECKÝ náboženský spisovateľ a hodnostár *08.08.1819 Rohovské Rybky +16.06.1904 Bratislava 200. výr.

Ján GREGOREC literárny vedec, spisovateľ pôsobil v Borskom sv. Jure *12.08.1914 Liptovský Mikuláš +10.06.1982 Bratislava 105.výr.

Heřman LANDSFELD džbánkar, maliar keramiky pôsobil v Sobotišti a Brodskom *12.08.1899 Zlín (Česko) +18.10.1984 Strážnice (Česko) 120. výr.

Jozef ŠKARNICEL kníhtlačiar, vydavateľ *12.08.1804 Skalica +01.07.1877 Skalica 215. výr.

Tichomír MILKIN básnik, literárny kritik, kňaz *14.08.1864 Donovaly +04.11.1920 Smolinské 155. výr.

Ľudovít OKÁNIK spisovateľ, cirkevný hodnostár *15.08.1869 Skalica +21.03.1944 Bratislava 150. výr.

Ladislav FODOR matematik, pedagóg *25.06.1855 Skalica +17.08.1924 Soproň (Maďarsko) 95. výr.

Počítadlo prístupov

1171979
Dnes52
Včera144
Tento týždeň1599
Tento mesiac4597
Spolu1171979

Výpožičná doba

Senica

 

Pondelok

08.00  -  18.00 hod.

Utorok

08.00  -  18.00 hod.

Streda

12.00  -  18.00 hod.

Štvrtok

08.00  -  18.00 hod.

Piatok

08.00  -  18.00 hod.

Sobota*

08.00  -  12.00 hod.

   * Okrem

detského oddelenia

Čáčov

 

Utorok

15.00  -  20.00 hod.

Piatok

15.00  -  20.00 hod.

 

Kontakt

Záhorská knižnica

Vajanského 28

905 01 Senica

 

odd. beletrie 034/654 3780

odd. odbornej literatúry 034/651 2710

Viac kontaktov nájdete v TU.

atis_2019